Akcia Horné Považie 18.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, V. Oravec, D. Fáziková, V. Naď, D. Surovčík, E. a Ľ. Kraicoví.

Hoci predpoveď počasia posledných dní nijako nenaznačovala cyklisticky prívetivé počasie, predsa sa našlo 7 odvážnych cyklistov (5 cyklistov a 2 cyklistky), aby sa popasovali s týmito nástrahami, ale hlavne aby spoznali prekrásny kraj Strážovských vrchov a Podskalského Roháča. V skupinke s nami bol aj náš guru na počasie Paľo Herceg, tak tu bola oprávnená šanca, že nám to s tým počasím vyjde. A aj vyšlo. Ale poďme pekne po poriadku.

Ráno nasadáme do áut tri posádky a šírujeme si to po diaľnici smerom na Ilavu. V okolí Piešťan sa obloha zatiahne neuveriteľne sivou farbou, z ktorej nemilosrdne padajú zlovestné dažďové kvapky. Panebože, do čoho to vlastne ideme premieľa sa nám momentálne hlavou. Ale ako sa blížime viac a viac na sever, počasie sa vylepšuje, až nakoniec v Ilave vystupujeme z auta do sucha. Je síce zamračené, ale sem-tam sa na oblohe zjaví malý modrý fliačik nefalšovaného neba.

To nám dodá na odhodlaní. Rýchlo nachystáme bicykle, občerstvíme sa sladkou pochúťkou od Dušana a dáme si aj niečo na „zahriatie“ a poď ho na cestu. Navigujeme sa presne podľa pokynov nášho garanta (momentálne nehrajúceho kapitána Stana Studeného), ktorý zo zdravotných dôvodov sedí doma a drží nám palce.

Rýchlo sa vymotáme z Ilavy a smerujeme po hlavnej ceste 61-tke smerom na sever. Túto však pred Tunežicami opúšťame a bicyklujeme po vedľajších cestách poza cementáreň v Ladcoch, cez Podhorie, Hložu do Beluše. Tu zase nabehneme na hlavnú, ale za Visolajami ju opúšťame definitívne a smerujeme po pokojných cestičkách do prírody. Tá je priam ukážkovo gýčová. Neuveriteľne svieže, zelené lesy sú nám sprievodcom po cestičkách pri prechádzaní dedinkami Dolný Lieskov, Tŕstie, Podskalie. Pri príchode do Podskalia zvon práve ohlasuje koniec nedeľnej svätej omše, to v dedine znamená, že krčma je otvorená. Dobre nám tu padne krátka zastávka na občerstvenie.

Ďalej pokračujeme po žltej cykloceste ku kaplnke svätej Heleny postavenej ešte v roku 1728. Cesta dá riadne zabrať, ale po príchode k nej nám zostanú ovisnuté sánky. Predstaví sa nám krásna panoráma s kaplnkou v popredí a s majestátnym skalnatým Podskalským roháčom v pozadí. No pohľad ako do kalendára. Žltá cyklocesta nás popri rekreačnom zariadení Chachaland dovedie popod masív Zákopčia. Cesta popri riečke Zákopčianka nás dovedie do dedinky Ďurďové. Za dedinou šliapeme zase do kopca, ale príroda je prekrásna a čo je hlavné, stále sme suchí. Nastáva krásny zjazd cez Briestenné do Pružiny. Tu odbočujeme doľava smerom na Predhorie. Cesta je zase do kopca, našťastie v Predhorí je otvorená Pizzeria pod Orechom, tak veľmi uvítame dlhšiu zastávky na obed.

Po dobrom obede sa necháme hýčkať zjazdom cez prekrásnu a momentálne aj slnkom vysvietenú Radotínsku dolinu. No proste nádhera. Nikto nešetrí superlatívmi.

Na križovatke Riedka odbočujeme doľava smerom na Mojtín. Nasleduje mierne stúpanie. Ale je to po peknej asfaltke, takže pohoda. Za Uhliskami je tu malá kaplnka, pri ktorej sa krátko zastavíme na jedno malebné foto. Asfaltová cesta odtiaľto smeruje inam. Nás čaká skalnatý technický terén s niekedy až 19% stúpaním, takže nehanbíme sa a tlačíme naše tátoše. Po chvíli prídeme k odbočke smerujúcej ku jaskynke Svätého Jozefa, kúsok pred Mojtínom.

V roku 1850 žilo v Mojtíne 515 katolíkov a títo, keďže nemali vlastný kostol, museli chodiť na bohoslužby až do niekoľko kilometrov vzdialenej Pružiny. S cieľom uľahčiť Mojtínčanom v dochádzke na bohoslužby, vysvätil v roku 1855 kňaz Štefan Závodník jaskyňu v Zraze, kde dal preniesť aj kamenný oltár a sochy svätcov a tu potom slúžil sväté omše. Chvíľku v jaskyni porozjímame aj my, no ale keďže začína drobne mrholiť, pokračujeme ďalej. V Mojtíne, ktorý je už blízko, a keďže máme dosiahnutú výšku cez 600 m, nás čaká dlhočizný zjazd do Beluše spestrený krátkou tiesňavou zvanou Balušské vráta. Samozrejme, že už neprší.

Z Beluše do Ilavy to už nie je ďaleko, tak po 61-tke to valíme do cieľa. Na železničnú stanicu prichádzame krátko pred 17-tou hodinou.

Sme neuveriteľne spokojní a šťastní, že sme prežili nádhernú cyklojazdu v lone pre nás ešte nepoznanej prírody a za takého, na momentálne pomery priaznivého počasia. Takže, kto zaváhal, ten sa ochudobnil o ozaj vskutku pekný cyklozážitok.

Parametre trasy:
Dĺžka – 69 km

Nastúpané metre: 800 m.

V zastúpení garanta Ľubo Kraic

Akcia Myjava – Drgoňova dolina 10.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Peter Hovorka, Igor Matkovčík, Pavol Vrábel, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jitka Hergottová, Vladimír Putera a Vladimír Oravec

Ako hostky: Miroslava Kunovská a Kristína Hergottová

Po predchádzajúcich peripetiách s počasím, kvôli ktorému sa musel termín akcie dvakrát prekladať, sa nakoniec na železničnej stanici v Piešťanoch zišlo 11 cyklistov odhodlaných zdolať nástrahy plánovanej cykloakcie po myjavských kopaniciach s trasou:
Piešťany Veľké Orvište Ostrov Krakovany Vrbové Grnča Krajné Matejovec Jablonka Myjava Brestovec Sovinec Poriadie Papraď Drgoňova dolina vodná nádrž Dubník II vodná nádrž Dubník I Vaďovce Hrachovište Višňové Čachtice Častkovce Podolie Pobedím Bašovce Veľké Orvište Piešťany

Preloženie akcie sa ukázalo byť dobrým počinom, nakoľko počasie bolo až na vcelku znesiteľný SZ až Z vietor takmer cyklisticky ideálne, pričom po krátkej nočnej prehánke bola mimoriadne dobrá viditeľnosť, ktorá dávala vyniknúť výhľadom zo všetkých vrcholov trasy.

Po ľahkom úvode po rovine do Vrbového nasledovalo prvé väčšie stúpanie k osade Grnča, ktoré preverilo kondíciu účastníkov po zimnom období zníženej fyzickej aktivity. Nasledoval zjazd do Krajného vystriedaný opätovným stúpaním do Matejovca, v ktorom sme spáchali prvú zaslúženú občerstvovaciu prestávku v rámci dodržiavania pitného režimu. Prestávka padla vhod, lebo ako to už na myjavských kopaniciach býva, okamžite nasledoval krátky zjazd, ďalšie prudké stúpanie a opäť zjazd do Myjavy, skrátka stále hore dole, rovina ani omylom. Na Myjavu sme dorazili vo vhodnom čase pre obed, takže po chvíli hľadania slušného reštauračného zariadenia (podarilo sa reštaurácia Kross House) sme vymenili posed na bicykli za posed za stolom a doplnili stratené kalórie v tuhom i kvapalnom skupenstve.

Po obednej prestávke sme vyrazili okolo vodnej nádrže Brestovec k druhej méte našej cyklotrasy, t.j. Drgoňovej doline. Myjavské kopanice opäť nezostali nič dlžné svojej povesti a na ceste cez Sovinec a Poriadie na Papraď sa striedali prudké klesania so strmými stúpaniami, pričom to posledné na Papraď už patrilo do kategórie „bežný smrteľník tlačí bicykel“. Vynaloženú námahu však plne vynahradila nádherná Drgoňova dolina, ktorá bola myslím pre takmer všetkých účastníkov novinkou. Cesta dolinou nás doviedla k dvojici vodných nádrží Dubník II a Dubník I, pričom na druhej z nich sme si spravili dlhšiu prestávku spojenú s doplnením tekutín.

Po prestávke nasledovala krátka krosová vložka po poľnej ceste na skratke do Vaďoviec. Tú si vzhľadom na miestami rozbahnenú cestu mimoriadne užil náš -humusák- Paľo Vrábel na horskom bicykli, ktorý sa v takomto teréne na rozdiel od nás ostatných cíti ako ryba vo vode. Zvyšná časť trasy už bola pohodová, viac menej po rovine a navyše aj po vetre, takže oddychovka.

Po príjazde do cieľa sme v miestnom bufete akciu ešte patrične vyhodnotili a následne ukončili. Osobne konštatujem, že akcia sa vydarila a že všetci čo nemohli prísť môžu ľutovať.

Nakoniec ešte parametre:
dĺžka trasy: 90 km

celkové prevýšenie: 874 m

Juraj Poláček

Akcia Častovská turistika 8.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj a Martin Golierovci, Jozef Michalec, Jitka Hergottová so psom, Miro Šuga, Vlado Oravec, Vlado Putera, Vlado Naď a Paľo Herceg.

Ako hosť: Ľubo Michalec

Ráno o 7:30 sme skupinka 10 turistov vyrazili na 35 km trasu (tak sme sa dohodli na prezentácii) cez Červený Kameň a Zochovu chatu na Čermákovú lúku, kde bola prvá kontrola a malé občerstvenie, potom po červenej Štefánikovej magistrále cez Hubalovú na Skalku. Striedavo sme obiehali a boli predbiehaní skupinami peších, ale aj cykloturistov všetkých vekových skupín a tiež párom osedlaných koníkov. Na Skalke jedna naša skupinka odbočila na modrú zn. cez Holind na Sklenú hutu, ostatní sme pokračovali ďalej po červenej pod Vápennú. Keďže sa nikomu z nás nechcelo škriabať na kopec, tak sme to mykli po žltej na Sklenú hutu, na poslednej občerstvovačke 12 km pred cieľom dali pivko a rýchlim tempom sme o 17:30 dorazili na cieľový futbalový štadión v Častej.

Únavu sme už spoločne celá skupina zahnali dobrým gulášom a pivom, odskúšali sme si vesty u Golierovcov v aute a dvoma autami sme sa vrátili domov. Na tomto už 36. ročníku Častovskej turistiky sa zúčastnilo takmer 700 turistov na 5 trasách (50,35,30,25 a 10 km), počasie pravé turistické, takže o rok znovu.

P.Herceg

Akcia Dobrá Voda 27.4.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P.Škoda D.Fáziková, Milka.a Ľubo Kraicoví, J.Hergottová, K.Lavor, H.Gurínová, R.Machová, I.Matkovčík, V.Naď, J.Benedikovič, J.Antal, V.Oravec, V.Putera, J.Poláček, A.Nováková, B.Ilavská, P.Hovorka, J.Nádasky, M.Šuga, M.Unger, J. Golier a P.Herceg

Ako hostia: manželia Mária a Vladimír Černí, A.Silberhorn, P.Áč, J.Kalina, E. Antalová, S. Macejka a Š.Škoda.

Po dvoch týždňoch od nášho prvého cyklostretnutia v tomto roku na Jašteri sme sa zbehli na Dobrej Vode na pravé poludnie skoro v tej istej zostave ako predtým.

Spolu aj s priaznivcami nášho klubu sme zaplnili terasu reštaurácie. Prišli sme sem po skupinkách z rôznych smerov: od Trnavy, od Piešťan, od Hlohovca…Pri dobrej pizze a pivku sme upresnili najbližšie plánované cykloakcie.

V pláne si bolo vybrať aj palety reflexných cykloviest, ktoré priniesla na ukážku B.Ilavská, no nie každému sa všetko páčilo, tak padlo rozhodnutie, že ešte počkáme na novú ponuku, ktorá bude v najbližších dňoch od firmy NYNA .

Po takmer dvoch hodinách spoločnej radosti zo stretnutia a po skupinovej fotografie sme sa v skupinkách a rôznymi cestami vrátili naspäť domov.

P.Herceg

Akcia Jašter 13.4.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Ševčík, J.Budoš, M.Golier, J.Golier, I.Matkovčík, D.Surovčík, Ľ.Kraic, J.Poláček, M.Babišík, D.Fáziková, M.Nižnanský, J.Benedikovič, P.Herceg, D.Polák, A.Masaryková, V.Putera, V.Oravec, P.Hovorka, P.Vrábel, A.Nováková, H.Gurínová, E.Kraicová, J.Michalec, R.Machová, B.Ilavská, K.Lavor a M.Unger.

Aho hostia: M.Líška, I.Kubiš, I.Šikula, P.Áč, V.Mikesková, I.Ondrášková, Magulová, Chromeková, Kulíšek, Švančarová, D.Vrábel, J.Kalina, M.Valovičová, J.Miklovič, H.Miklovičová, D.Janus a M.Babišík.

Po dlhej zimnej prestávke sme opäť vyrazili na cesty. Počasie ráno bolo ešte obstojné cca 10 st.C a polojasno. Na štarte pri bráne amfiteátra v Trnave sme sa stretli cca 2 desiatky cyklistov(-tiek).

Pelotón posilnili priatelia z cykloklubu Hrnčiarovce (a dvaja z partie „Rýchle šípy z Trnavy). Po zvítaní a tradičnom fotení sme nabrali smer Kopánka letisko Malženice – Trakovice (krátka prestávka na občerstvenie) Hlohovec – Jašter.

Tu sa stretávame tesne pred 12.hod so skupinou od Piešťan ktorú posilnili členovia(-ky) KST Bezovec. Po spoločnom sviatočnom nedeľňajšom cykloobede sa rozprávame o plánoch do nového r.2014. Niektorí už upresňujú detaily cyklozájazdu do Port Grimaud, ktorý sa už nezadržateľne blíži (23.5.2014) a ďalších zaujíma aké vesty budeme objednávať do výbavy pre r. 2014…

Čas rýchlo letí a tak ešte urobíme spoločné fotky účastníkov jazdy. Rozdelíme sa tak opäť na skupinky na cestu domov a tešíme sa na ďalšiu túru po Veľkonočných sviatkoch na Dobrú Vodu.

Igor Naništa

Akcia Zimný zraz Bardejov 30.1. – 2.2.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, M. Šuga, I. Naništa, V. Putera, V. Oravec a T. Gieci.

Ako hostia s nami: R. Mocko, M, Modrovský, K. Naništová, E. Hercegová, R. Stachovičová, H. Ondrejkovičová…

Keďže normálnu zimu a sneh sme videli na Slovensku naposledy na Veľkonočný pondelok minulý rok, tak 1400 účastníkov zimného zrazu tam pricestovalo s malou dušičkou a mnohí aj bez lyží. Našťastie hraničný hrebeň Beskýd a Čergovské pohorie sneh, aj keď miestami skúpo, mali a bežkovať sa dalo.

Vo štvrtok doobeda sme sa zaprezentovali v miestnom kine a na obed sme sa vybrali na bežkách trasou L8-tzv. Kúpeľnou stopou zdravia (12km) kopcami okolo kúpeľov. Mali sme pekné výhľady na celý Bardejov a tiež na Zborovský hrad.

V piatok sme si vybrali trasu L1- hraničný hrebeň s Poľskom (20km). Na štart a cieľ nás vyvážali autobusy ráno o 7:40. Len na túto trasu zo šiestych možných išli štyri plné autobusy. Na stredne náročnej trase sa dlhý had bežkárov potrhal, tak sme si nezavadzali. Krásne počasie, modrá plechová obloha a dosť snehu urobilo z tohto dňa jedinečný zážitok umocnený dobrou náladou lyžiarov a usporiadateľov, ktorí na trati aj v cieli (v malebnej dedinke Kurov) rozdávali smiech aj chutné občerstvenie.

Večer boli tanečky a zábava. Ďalší deň sobota. Niektorí (Rasťo, Maroš) bežkovali na ďalšej trase, Miro si klasicky vybral pešiu túru. Vlado obdivoval kúpele a zvyšok – Igor a ja s manželkami, Vlado O. aj s Vladom P. a Tóno s priateľkou sme sa rozhodli pre výlet po najstarších grécko-katolíckych a pravoslávnych drevených kostolíkoch v Poľsku a východnom Slovensku.

Organizátori zabezpečili v každom navštívenom kostolíku aj výklad miestneho duchovného. História a interiér kostolíkov aj samotné stavby bol úžasný zážitok. Ešte sme stihli navštíviť na chvíľu aj Krynicu – najväčšie Poľské kúpele a večer bol slávnostne ukončený 48. Zimný zraz ohňostrojom.

Akurát sme sa nedozvedeli, kto usporiada budúci zimný zraz, zatiaľ sa nenašiel nikto, tak uvidíme.

Ráno po krátkej rozlúčke sme sa vrátili suchými a bezpečnými cestami domov, no kúsok pred Trnavou bol iný svet – zrazu sme sa šmýkali a báli trochu pribrzdiť.

Ešte musím spomenúť aj nepríjemné pády na zraze. Okrem iných sa práve aj našim dvom ženám z turistického klubu TJ Atóm podarilo zlomiť si ruku. Nuž nešťastie chodí aj po horách.

Paľo Herceg

Čierna skala – Veterlín 26.1.

Konečne zimná túra 26.1.2014

Jahodník Čierna skala Veterlín Čelo Jahodník

Ďalší diel turistického putovania po vrcholoch Malých Karpát naplánoval Janči na nedeľu 26. januára. Tentokrát sa nechal inšpirovať výhľadom z Klokoča a naše ďalšie kroky nasmeroval na Čiernu skalu. A aby nechýbalo prevýšenie, do cesty nám ešte položil Veterlín a Čelo.

V čase, keď sme sa koncom týždňa dohadovali na detailoch, sme ešte nič netušili o smutnej správe, ktorá nás v sobotu všetkých zasiahla. A tak sa v nedeľu ráno na Jahodníku stretlo 13 turistov, ale spolu s nami bol prítomný aj štrnásty člen výpravy Ondro.

Igor s Jozefom dorazili autobusom, ostatní sme sa naskladali do troch áut. Je zima, teplota sa pohybuje pod -10°C, ale je krásne jasno, slnečno a bez vetra. Pocitová teplota je celkom príjemná. A príjemná je aj cesta najskôr po zelenej, potom po žltej značke peknými zvážnicami veľmi pozvoľna naberáme výšku. Čas a cesta v rozhovoroch príjemne plynú, zem je tvrdá zmrznutá, leží na nej jemný poprašok snehu. Konečne sa nám otvára pohľad na skalnatý vrchol Čiernej skaly. Už vieme čo nás čaká. Zastavíme sa na tradičnú fotografiu, Janči točí video. Pribúda snehu a pocitová teplota prudko stúpa. Relatívne prudko stúpa aj cesta. Ale je to fajn, konečne je tu zima, na ktorú sme všetci tak netrpezlivo čakali. Netrvá to ani tak dlho a už to vyššie nejde sme na Čiernej skale. Zasnežený výhľad z vrcholu stojí za to. Kocháme sa pohľadmi, občerstvujeme sa, fotíme. Kúsok za nami dorazil hore Milanov kamarát, ktorý plánuje rovnakú cestu. No musíme ísť ďalej, dlhšia časť cesty je ešte pred nami. A tak pokračujeme dole kopcom a potom po zvážniciach, až sa nám objaví majestátny vrchol Veterlína. To sa ešte zapotíme. Cestu nám spestrí stádo diviakov, ktoré prebieha asi 70 metrov pred nami. Vzdialenosť je to bezpečná a tak pokračujeme ďalej. Pod Veterlínom sa Jozef a Igor rozhodnú pokračovať spodnou cestou, my ostatní odbočujeme doľava okolo obory hore do kopca. Opäť vidíme v diaľke prebiehať stádo zveri tentoraz je to črieda jeleňov a laní. Toto stúpanie je výdatnejšie, aj snehu je tu viac, ale rozprávkovo zasnežené stromy na vrchole Veterlína stoja za to. Výhľad do diaľky je už ale horší. Napriek tomu že obloha je stále jasná, údolie je v opare, z ktorého výrazne vystupuje len oblak z Jaslovských Bohuníc. Napriek tomu, že sa pohybujeme mimo značky, je tu vrcholová kniha, do ktorej sa zapisujeme. Ešte máme pred sebou posledný vrchol a tak po hrebeni pokračujeme ďalej na Čelo. Treba si dávať pozor, mohlo by sa nám šmýkať a pád dole zo skaly by nemusel byť bezpečný. Všetko ale pokračuje bez problémov, v protismere stretávame aj prvé skupinky turistov. Pohybujeme sa v krasovej oblasti, po ceste míňame dva vstupy do jaskýň. Tá druhá je už pod vrcholom Čela a tak sa okolo nej za chvíľu dostávame do sedla pod Zárubami. Dnes sa nám už na ďalší vrchol nechce, preto pokračujeme dole k Čertovmu žľabu. Ja sa po ceste zo dvakrát šmyknem, ale našťastie to ustojím. Ďalšie klesanie je prudké, to nemám rád a tak prichádzam dole ako posledný. Hodíme krátku debatu s trojicou, ktorá si tu chystá opekačku. Okrem nich sa tu pohybuje aj viacero turistov, výletníkov ale aj cyklistov. No my máme väčšinu trasy za sebou, už len asi polhodinku dole po zvážniciach a môžeme zasadnúť v teple penziónu na Jahodníku. Už tu čakajú Igor a Jozef, majú tu dobrú huspeninu, pivo, kávu. Ideálne miesto na ukončenie túry. Ešte vytvoríme posádky áut na cestu domov a lúčime sa. Dnes to bola skutočná zimná turistika.

Nakoniec krátke zhrnutie prešli sme skoro 20 kilometrov, prevýšenie niečo vyše 900 metrov, na ceste sme prešli tri pekné malokarpatské vrcholy Čiernu skalu (662 m), Veterlín (724 m) a Čelo (716 m). Vyrazili sme chvíľu po 8. hodine, vrátili sa okolo 15:00.
Na túre sa stretli: Jano Budoš s dcérou Barborkou, Milan Babišík so synom Maťom, Igor Naništa, Jozef Michalec, Miro Šuga, Jožo Benedikovič, Paľo Herceg, Vlado Naď, Juro Poláček, Rasťo Mocko a Juro Golier, počas túry sme spomínali na nášho kamaráta Ondra Stríža (19.10.1953 – 23.1.2014).

Juro Golier

Roštún – Plavecký hrad 12.1.

Tento způsob zimy zdá se mi poněkud nešťastným…

Ďalšia zimná turistika Malé Karpaty, 12.1.2014

Všetko to začal Janči mailom v utorok 7. 1. 2014 o 21:06 :
Ahojte, sobotu alebo v nedeľu 11 alebo12 januára by som navrhol nejakú ľahšiu turistiku. Ja by som sa išiel prejsť z Plaveckého Podhradia na Roštún a späť. Musí to byť asi len dopravou-autom. Prípadne môžu byť aj iné alternatívy. Všetko konkrétne sa ešte môžeme dohodnúť cez net,záujemcovia dajte vedieť.

Jano

Priznám sa, v živote som v tejto časti na turistike nebol, na víkend nemám žiadne iné plány, ľavé koleno zdá sa drží a tak Jančimu predbežne prideľujem za jeho nápad plusové body a hlásim sa na akciu. Potom už len vybavíme zopár telefonátov, aby sme zosúladili posádky áut a všetko je pripravené na nedeľu.

Nedeľa ráno, na budíku vidím 6:10, už tretíkrát ho zastavujem. Vôbec sa mi nechce vstávať, ale zhruba za hodinu tu má byť Juro. Takže rýchle von z postele, variť čaj, kávu (do ploskačky som si našťastie pripravil už večer), pripraviť rožky a zobudiť Martina. Všetko stíhame pripraviť a tak môžeme vyraziť. Po ceste sa ešte zastavíme v Bíňovciach pre Paľa a asi o 8:15 parkujeme pred krčmou v Plaveckom Podhradí. Sme tu síce o niečo skôr, ale hneď za nami prichádza aj Janči s dcérou, Igorom, Vladom a Mirom. Po krátkom zvítaní sme pripravení na odchod.

Vyzerá to tak, že dnes nám počasie bude priať. Slniečko svieti a k dokonalej zimnej rozprávke chýba len sneh. Ale nevadí, na pešo je to tiež super. Prejdeme kúsok hore dedinou, zatočíme vpravo cez lúku a už sa nám otvárajú prvé krásne výhľady na Záhorie. Ale aby sme sa len nekochali, musíme aj nabrať metre. Veď Vápenná (alebo Roštún) je tretí najvyšší kopec v Malých Karpatoch. Preto sa značka stáča vľavo do lesa a najskôr pozvoľnejšie a potom prudšie stúpa. Na Geldek sa to ale nechytá. Trochu sme sa zadýchali, trochu aj zapotili, ale stúpanie sa zmierňuje a čo nevidieť sme hore. Paráda. Toto som nečakal. Keď ma Janči lákal, že je to veľmi pekná túra, veril som mu, ale výhľad na Malé Karpaty mi vyrazil dych (ktorý som predtým po stúpaní našťastie už chytil). Neviem či fotografie dokážu sprostredkovať ten pohľad, kto tam ale nebol určite si nájdite čas.

Na vrchole kopca je aj malá rozhľadňa, výhľad z nej teraz keď stromy nemali listy bol v podstate rovnaký ako spod nej, ale výstup odporúčam ako zážitok kvôli „pretlačeniu sa“ po rebríku nahor. Tu hore dosť fúka a tak sa ideme schovať do závetria. Ďalej nás čaká prechod po skalnom hrebeni, z ktorého sú stále pekné výhľady napravo do Karpát. Dnes sa ide dobre, ale keby bolo mokro, na skale by sa to asi dosť šmýkalo. Pokračujeme ďalej lesom cez Mesačnú lúku a Uhliská, každú chvíľu križujeme lesné cesty, chalani to tu poznajú a tak sa spomína Sklená huta, Rybáreň, Solirov, Zabité, Čierna skala. Dá sa tu toho pobehať veľa na pešo aj na bicykli a ja si sľubujem (ako to zvyknem robievať pravidelne), že tu určite nie som naposledy.

To čo som doteraz obdivoval na vápencovom hrebeni Roštúna prekonáva ďalší kopec Klokoč. Aj v tomto ročnom období je tu rozprávkovo pekne. Pripomína mi to Chýšky vo Veľkej Fatre, miestami sa na nás pozerajú stromoľudia z Pána Prsteňov. Tolkien tu určite nikdy nebol, lebo inak by sa do jeho diela dostali aj obrovské divozely, ktoré ešte aj teraz stoja všade dookola. V čase ich kvitnutia to tu musí byť pekné iným spôsobom. Obdivujeme drevený kríž plný klincov, ktoré do neho zatĺkajú okoloidúci turisti. My so sebou nemáme žiadny, tak aspoň poklepeme tie existujúce a odfotíme sa. V diaľke už je už vidieť náš posledný cieľ Plavecký hrad a tak sa znova ponoríme do lesa a pokračujeme ďalej. Pri jednej z posledných zastávok na Amonovej lúke rozmýšľame, ako egyptský boh môže súvisieť s Malými Karpatmi. Na nič rozumné neprídeme a preto po občerstvení považujeme za rozumnejšie pokračovať ďalej.

Po krátkej ceste lesom, kde stretneme na prechádzke skupinku ľudí so psíkmi (jen z nich bol vlkodav) sme sa dostali už nad Plavecké Podhradie. Nikto zbabelo neutečie a tak sa všetci spoločne viac šmýkame ako ideme dole krátkym strmým výšvihom. Šťastne zídeme dole a potom po blatovej lesnej ceste rozjazdenej od áut, okolo kopca na vrchole ktorého bolo keltské hradisko Pohanská (niekedy nabudúce) sa dostávame na Plavecký hrad. Bližšie sa rozpisovať o hrade je zbytočné. Každý z nás už na nejakej tej zrúcanine v živote bol, je to zaujímavé, pekné a väčšinou aj s peknými výhľadmi (okrem Dobrej Vody). Tu sú splnené všetky podmienky, počasie nám praje a tak vidíme Záhorie aj Malé Karpaty ako na dlani.

Ďalej je to už len dole kopcom a cez dedinu k autám. Za zaznamenanie stojí len krátka návšteva miestnej krčmy. Chalani naozaj neklamali majú tu repák. A tak po krátkej „burgynovej kampany“ nastáva čas lúčenia. Jedno auto smeruje do Trnavy a to naše po krátkej zastávke u Paľa v Bíňovciach do Vrbového (a Juro ešte do Piešťan).

Čo povedať na záver? Super akcia ! Mne sa veľmi páčilo okolie (podľa predbežných rozhovorov počas túry sa sem hádam počas tohto roka ešte vrátime), počasie nám vyšlo a nálada bola výborná. Ďalšie plusové body pre Jančiho (jeden mu zrážam za to, že musím písať tento zápis). Na začiatku som si pomohol upraveným výrokom klasika. Je síce pravda, že táto zima je počasím zatiaľ netradičná, pre lyžiarov nešťastná, ale táto nedeľa patrila určite k tým šťastnejším dňom.

Akcie, ktorú sme absolvovali mimo plánu sa zúčastnili : garant Jano Budoš s dcérou Barborou, Igor Naništa, Vlado Naď, Miro Šuga, Paľo Herceg, Juro Poláček, Martin Golier a zapisovateľ Juro Golier