Zoznam účastníkov: 1. Golier-ved. akcie, A.Golier, 1. Budoš, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J.Morvay, I. Naništa, J. Michalec, V.Putera, V. Oravec, M. Červenková, M. Harčárik, P.Škoda.
Za cieľ tohtoročnej rozlúčkovej pešej turistiky sme si zvolili vrch Marhát v Považskom Inovci. Oproti plánu akcií MKCK ( Malokarpatského cykloklubu), bol termín posunutý o 2 dni skôr. Po vianočných sviatkoch pokoja a hojnosti, dobre padne vyvetrať si hlavu a potrápiť trocha telo pohybom v prírode. Stretnutie s priateľmi „rovnakej krvnej skupiny“ so vzťahom ku krásnej našej okolitej prírode (sem tam už aj riadne „krásne“ zdevastovanej), je vždy očakávaná akcia ako po športovej, tak i spoločenskej stránke.
Ranný zraz sme si dali o 6:30 hod. na zast. SAD pri žel.st. Piešťany, smerujúcej na Bezovec. Zišli sme sa čo do počtu „slušná“ zostava 12 ľudí a za mlynom ešte pristúpil kamarát s prezývkou Jovan. V poloprázdnom autobuse, kde okrem pár ľudí idúcich pravdepodobne z nočnej smeny, sme vytvorili správnu „pred štartovú“ pohodovú atmosféru, i víziu plánovanej trasy pochodu. Ani sme sa nenazdali a ešte za pološera sme cca 07:30 hod. vystupovali do studeného rána na Bezovci. Po „zahrievacom štamperlíčku“ z vlastných zásob a štartovej fotografii, vyrážame na zasnežený chodník. Držíme sa červenej turistickej značky idúcej cez Veselý vrch, Kostolný vrch a Jelenie jamy až na 748,2 m vysoký Marhát. Počasie je vcelku OK, teplota je kúsok pod 0st. C, na hrebeni je cca 5 cm sviatočného snehu, vietor takmer nepostrehnuteľný, dohľadnosť napriek zimnému oparu je slušná (vidieť je dobre aj pod nohy).
V družnej debate o veciach sviatočných i všedných, sa blížime do sedla pod Marhát. Tu už spoza zastretej oblohy sem tam presvitá zubaté slnko, čo dáva tušiť, že sa postupne blížime k vrcholu kopca. Okolo 10:30 hod už stojíme pri vrcholovom kríži a kocháme sa pohľadom do stále nemiznúcej hmly, ktorá sa prevaľuje cez hrebeň pohoria. Dnes máme smolu. Z výhľadu do dolín ako i na pariace chladiace veže elektrárne EMO nie je nič. Ale to už je riziko podnikania turistov. Šliapu často krát veľa km za neistým výsledkom (pohľadom) do údolia. Ale to nám vôbec nevadí. Doprajeme si ďalší vrcholový „drink“, doplníme energiu a pri dohasínajúcom ohníku, ktorý tu zanechali dáky „ranostaji“ sa ešte chvíľku zohrejeme. Nasleduje trasa zostupu smerom na sedlo Gajda, Krahulčie vrchy, Zlatý vrch a sedlo Havran. Tam prichádzame cca o 14 hod. s nádejou, že bude otvorený bufet, ktorý je žiaľ zatvorený. Potichu aj nahlas si zahrešíme a šliapeme hlavnou cestou k reštaurácii u Furmana. Tam majú otvorené, príjemnú obsluhu, dobré jedlo aj pitie. Doprajeme si neskorší obed, doplníme tekutiny a ideme na Bus do Piešťan. Ten ale nechodí a tak si aj zvyšok trasy ešte odšliapeme pekne krásne cez kúpeľný ostrov a Piešťany k vlakom na žel. stanicu.
V nohách už máme cca 30 km a sme celkom radi, že o chvíľu pôjde vlak, ktorý nás dopraví domov. Lúčime sa s partiou z Piešťan a usadáme do teplučkého vlaku. Okolo 18 hod vystupujeme v Trnave. Poprajeme si ešte navzájom príjemný a úspešný nový rok 2008 a tešíme sa opäť na ďalšie nové túry či stretnutia v prírode.
Tradičnej gulášovej cyklorozlúčky zo sezónou 07 sa zúčastnili: M. Šuga,J. Michalec, A. Kubeková, P. Vrábel, J. Šugová, Ľ. Slaný, O. Stríž, B. Ďugová, J. Benedikovič, D. Hanusková, A.Masaryková, D. Polák, P.Herceg, F.Krajčovič, M. Babišík, J. Budoš, J. Golier, l. Naništa.
Zhodnoteníe akcíe: prebehla podľa navrhnutého programu z pozvánky. Tohto roku sklamali „gitaristi“- ani jeden neprišiel zahrať. Je potrebné ich do budúcna viac motivovať.
F.Krajčovič s pomocníkmi-čkami, pripravil výborný guláš aj netradičnú pikantnú „špéciu“ z diviny. Uskutočnila sa i tradičná nočná túra na zrúcaninu kláštora.
Takže ostatní si prišli na svoje.
Je ale potrebné nadviazať na naše staré klasické kultúrnejšie (spevavejšie) ukončenie sezóny.
Plánovaná turistická akcia, na ktorej sa zúčastnilo 15 rovnako nafázovaných turistov, (9 osôb nežnejšieho pohlavia a 6 „drsných chlapov“, bola ďalšou vydarenou a krásnou akciou.
V prvý deň poobede, po príchode na chaty sme sa rozdelili – jedni šli na Blatnický hrad, ďalší na hríby.
V piatok sme všetci 15 vyrazili na celodennú túru – BIatnickou dolinou po zelenej značke po ústie Jurášovej doliny, po žltej stúpaním na Ostrú a potom zelenou na Tlstú, odkiaľ sme zas dosť náročným zostupom po modrej cez Bielu jaskyňu prišli do Gaderskej doliny a na chaty. Celá trasa s prevýšením viac ako 1000m nám trvala 10 hod. A musím znovu vyjadriť obdiv ženám, ktoré to aj keď s trochu problémami, celé prešli.
V sobotu ráno sme si trochu pozreli Blatnicu a o 10 hod. sme si zase všetci vyrazili Gaderskou dolinou (veľmi krásnou) po Jánošíkove vráta (bol tam filmovaný Jánošík), tam sme to otočili a podvečer sme sa vrátili späť. Chlapi ešte do tmy stihli nazbierať drevo a večer bol veľký táborák aj s opekačkou a pesničkami. Akurát sme podcenili trochu smäd a veľmi skoro došiel nám dobrý ríbezlák, ešte že nám zostalo pár plechoviek piva.
No a v nedeľu doobeda sme sa zbalili a odfrčali každý za svojimi najbližšími domov.
Zraz účastníkov tejto akcie bol na železničnej stanici vo Svätom Jure. Kraic a Michalec sa sem dostavili na svojich bicykloch ostatní prišli vlakom. Počasie bolo nádherné a nič nám nebránilo vyštartovať.
Z Jura sme mierili priamo do hôr. Popri Neštichu a zrúcanine Bieleho kameňa sme sa dostali na hrebeň a smerovali sme na Záhorskú stranu. Krajina okolo Medených hámrov a Dračieho hrádku nám na chvíľu dala zabudnúť, že sa nachádzame v Malých Karpatoch a pripomínala skôr krajinu tiesňav v našich majestátnejších horách.
V Borinke sme sa zastavili na malé občerstvenie a pokračovali sme smerom na Stupavu. Tu sme sa rozhodli, že ďalej to potiahneme popri rieke Morave. Pekná a hlavne kľudná cesta nás doviedla až ku Devínu. Tu sme si poobzerali náš najznámejší hrad a po občerstvujúcom obede sme sa vybrali ďalej. Bohužiaľ teraz naša cesta viedla po rušnej Bratislave, ale nakoniec sme sa predsa len predrali na Železnú Studienku. Tu to bol pravý cyklistický raj. Krásne horské prostredie, pokojné asfaltové cestičky, možnosť občerstviť sa. Po krátkej zastávke pokračujeme ďalej. Cez pekné horské cestičky sa dostávame do Rače. A div sa svete; prichádzame priamo na vinobranie. Niečo z „Kvasenej ponuky“ sme okoštovali priamo na mieste a niečo sme si zobrali na cestu. Dobre to zahasilo smäd a hlavne to veľmi chutnalo.
Tu sme sa aj rozdelili, niektorí pokračovali vlakom, iní po svojich. Domov sme sa nakoniec dostali všetci v poriadku. Akcia to bola pekná, poznávacia (lesy a hrady) a okorenená aj ochutnávaním plodov jesene.
Jesenná krása prírody zlákala využiť augustové sviatočné voľna jedenástich cykloturistov z Malokarpatského cykloklubu v pohorí Javorníky, ktoré sa nachádza na slovensko-moravskom pomedzí. Väčšina z nás sa dopravil a vlakom, alebo autami, ale boli medzi nami už tradične aj takí, ktorí odolávajú výdobytkom civilizácie a dopravia sa na miesto určenia po svojich, čiže naši „cestári“.
Počasie sa ukazovalo voči nám skúpe. Lákavé by bolo sedieť na chate pri kozube a popíjať horúci grog. No ale predsa na toto sme sem neprišli. Neobsedeli by sme a tak sme sa ešte v prvý deň vydali preskúmať dolinu. Aby sme mali večer čo robiť, tak sme zmokli do nitky a o zábavu bolo postarané: presušiť odevy, ale hlavne obuv. To už prišli aj premoknutí „cestári“, ktorí mali cestu okorenenú ešte dvoma defektmi.
Druhý deň si to počasie rozmyslelo a dalo nám vychutnávať krásu Maríkovskej doliny plnými dúškami. Na chate Kohútka nás čakal nádherný výhľad na Beskydy. Odbehli sme si aj na moravskú stranu a potom hrebeňovkou popri chate Portáš na Malý Javorník. „Cestári“ boli solidárni a chodili s nami.
Ďalší deň bol v očakávaní, že to bude najkrajšia trasa. Cesta viedla Papradnianskou dolinou až po sedlo Bútorka. Tu bolo jedno z najnáročnejších stúpaní, ktoré by sa dalo porovnať s Javorinou pri Starej Turej. V závere stúpania nás čakal meandrový rebrík, z ktorého boli úžasné výhľady na Strážovské vrchy, taktiež na dominanty Beskýd: Radhošť a Lysú horu. Po tejto ceste dolu by v prípade pádu nešťastník dopadol asi veľmi zle. Odtiaľto sme sa vydali k Veľkému Javorníku. K jeho vrcholu sme sa museli vybrať pešo vedľa bicyklov, pretože je tam zákaz pre cyklistov. Cesta nadol nebola žiadna „sranda“. Dokonca aj najväčší samovrah z nás išiel niektoré úseky vedľa bicykla. Boloto fakt strmé a miestami až nepriechodné, tráva zarovno očí, pod nohami pichľavé malinčie a sem tam blato po členky, skrátka, cesta zarúbaná, po ktorej išli naposledy snáď ešte husiti. Tátoše na plecia a poďme ho. „Cestári“, ktorí boli medzi nami, už dávno nemali takýto cyklotrial.
Ďalší deň nášho putovania začal znova usmoklene. Pršalo a nie a nie skončiť. Naši cestári sa vydali na cestu nonstop domov, ktorú im „spríjemnil“ ešte tretí defekt a my ostatní sme sa presunuli autami spoznať lepšie Makov a pomedzie. Po prejdení hraníc sa nám otvorila prekrásna scenéria. Upravené penzióny, pokosené lúky, cyklochodníky, ponúkané služby …. Žiaľ už tu bol vidieť rozdiel medzi slovenským a moravským pomedzím. Potom sme sa vydali k Razulskému pralesu. Dážď neustával a tak sme sa rozhodli ďalej nepokračovať a radšej sa vydať na cestu k svojim domovom. Prechádzali sme nádherným krajom, škoda, že počasie nám neumožnilo naplno vychutnať krásu prírody. Dohodli sme sa, že sa sem ešte vrátime, dúfajúc, že nebudeme mať znova také „šťastie“ a užijeme si krásne slnečné počasie.
Zoznam účastníkov:Jozef Michalec, Igor Naništa, Milan Babišík, Božka Ilavská, Štefan Škoda, Daniela Fáziková, Ján Budoš, Peter Hovorka, Milan Ševčík, Jozef Nádaský, Juraj Poláček
V nedeľu 29.júla sme sa stretli na dohodnutých miestach (Trnava, Trebatice) a po krátkom občerstvení sme sa vydali smerom na Prašník, Podkylavu, nad Košariská do Priepasného (1ks defekt.) a Polianky, (po krátkej informácii ohľadom Karpaty-Tour nás opustila Božka kvôli návšteve rodiny). Potom Myjava centrum, Brestovec, Stará Myjava za ňou doľava smerom k vodnej nádrži St.Myjava, vedľa Euromesta k cieľu SkiLand-Bufet. Tu sme stretli aj Jána Mozoláka, ktorý išiel sólo jazdu na V. Javorinu.
Po krátkom odpočinku a pivu, guláši, utopencami a obl.rožkami, sme sa rozhodli najkratšími cestami ísť domov. Trojčlenná partia sa oddelila smerom na Poriadie, St.Turú do Piešťan. Zbytok pokračoval cez Turú Lúku doľava cez Belanských a Žriedlovú dolinu, Brezovú do miestneho šenku. Ďalšia partia cesťákov šla cez Jablonicu a Bielu horu do Trnavy.
Vrchári cez Dobrú vodu do Trnavy na Kopánku do šenku. Ozval sa Janko Budoš, že je pri Maduniciach, aby sme počkali, že za hodinu príde. Občerstvenie trvalo ďalšiu hodinu.
Ďakujem za bohatú účasť aj pekné počasie. A kto neprišiel, môže banovať, lebo bolo fajn počasie a pekná trasa s príma gulášom pri vleku na St.Myjave.
Vzhľadom k dovolenkovému obdobiu, minulotýždňovému týždennému bicyklovaniu v Čechách a následnej potrebe venovať sa rodine a záhradám, možno teplému počasiu, ktoré predsa len radšej zvádza k vode – sa nás zúčastnilo na sobotňajšej akcii len *SEDEM STATOČNÝCH*.
V Leopoldove na stanici mi do smiechu nebolo, mobily nedvíhali možní účastníci Boža lIavská a ani Ľubo Slaný. Ostávalo mi len dúfať, že snáď sa niekto objaví vo vlaku. Keď som zbadala (Anka Nováková) z prichádzajúceho vlaku kývajúcich Božku a Paľa Vrábela, hneď mi to zlepšilo náladu. V Trnave ešte nastúpil Jozef Novosedlík s kamarátom Mirom. No a v Petržalke na nás čakal Ľubo Slaný s kamarátom Braňom.
Štartovné pivo a môže sa ísť. Počasie bolo ako vyšité na bicyklovanie. Vedľa hrádze sme smerovali ku Gabčíkovu s malými zastávkami v Čuňove – tam boli práve preteky *rafťákov* a zastávke, v Dobrohošti tam boli hody (myslím, že na predchádzajúcej akcii pred štyrmi rokmi to bolo také originálnejšie, teraz sa nám to zdalo skôr komerčné).
V Gabčíkove sme sa rozišli s Ľubom a Braňom a taktiež s dvojicou Francúzov, ktorí si to bikujú na tandeme po Európe a vydali sme sa domov na Dunajskú Stredu.
Tu nás opustil Paľo Vrábel. Takže v štvorici sme to ťahali domov. Najviac km mala zrejme Božka cez 170 km (išla až do Piešťan).
My sme si trocha naviac narobili kiláče, štrikovali sme to z Dunajskej na Sládkovičovo potom v Križovanoch na Šúrovce a Šulekovo, nie priamo na Galantu-Sereď a Šulekovo.
Akcia to bola vydarená, počasie veľmi priaznivé, možnože až priveľmi teplé, ale zimy sme si užili v Čechách. Prvýkrát, čo sa bicyklujem, nezafúkal počas celého dňa vetríček. Totálne bezvetrie. Ďakujem všetkým, ktorí si našli čas a zúčastnili sa tejto akcie.
Zaregistrovalo sa cca 90 cykloturistov. Ubytovanie bolo priamo v Kežmarku v Súkromnom domove mládeže/- internáte SOU obchodu a služieb na Garbiarskej uU, v 2-3 posteľových izbách. Na zraz sme mali cestovať z MKCK pôvodne traja, ale nakoniec som išiel sám (Igor Naništa). Nastala tu tiež termínová kolízia s našou akciou – České Švýcarsko, ako aj so zrazom peších turistov KST, ktorý sa konal tiež na severe Slovenska.
Vo štvrtok 28.6. ráno o 8:10 h nastupujem na R603 Čingov spolu s partiou cca 8 cyklistov z CK Hrnčiarovce, ktorí majú namierené na Kysuce do Čadce. Odtiaľ chcú po hranici s Českou republikou prejsť späť do Trnavy. Vlak je slušne natrepaný, kupáky obsadené a tak sa stretávame v reštauračnom vozni pri pivku a debatujeme o nastávajúcom cyklovíkende. Cesta ubehla rýchlo a v Žiline sa už rýchlo lúčime. Polhodinu po poludní už vystupujem v Poprade. Do cieľa dnešnej „túry“ mám už len 15 km a tak šľapem v pohodičke do Kežmarku. Po ceste fotím Tatry v pozadí a tlačím sa na kraj cesty, nakoľko vo Veľkej Lomnici stavajú nový vodovod a premávka „tatroviek“ je vcelku hustá. Po príchode do Kežmarku stretám pri prezentácii na SOU Braňa Sýkoru z Krupiny, tiež tu je sólo za SCK Krupina a tak sa rýchlo dohodneme na spoločnom bývaní. Po ubytovaní ideme ešte do ulíc mesta poprechádzať sa po historickom centre Kežmarku.
V rámci zrazu je možné navštíviť viaceré pamiatky a pozoruhodnosti v okolí Kežmarku napr. Hrad v Kežmarku a St. Ľubovni, kostol sv. Jakuba v Levoči, Beliansku jaskyňu. V piatok 29.6.ráno je slávnostný štart 1. etapy z nádvoria Hradu za účasti org. štábu, primátora mesta a predsedu SCK J. Hlatkého. Slnko sa od rána usmieva na mesto i blízke tatranské končiare. Pelotón sa delí na 2 skupiny. 1 skupina ide cez Mlynčeky a Tatr. Kotlinu do Belianskej jaskyne a 2 skupina pre horské bicykle mieri cez Tvarožnú do Levoče. Okolo obeda prichádzame k jaskyni akurát včas, pretože z oblakov, ktoré sa náhle dotiahli nad Tatry sa spúšťa letná búrka. Obliekame sa do šuštiakov a vydávame sa na prehliadku jaskyne. Okruh má 1370 m a 125 m prevýšenie. Na trase je 860 schodov, čas prehliadky je cca 70 min, teplota od + 5 do +6,3 °C.
Šumná sprievodkyňa zo Ždiaru nás zoznamuje s výzdobou jaskyne a v Hudobnej sieni si zaspievame spolu zo skupinou turistov z Poľska, 1 našu a 1 poľskú pieseň. „Básnik“ Milan z Brezna začína spievať na Kráľovej holi … a postupne sa k nemu pridávame. Akustika i nálada je výborná. Po prehliadke jaskyne nám vyhladlo a tak dopĺňame sily v blízkom salaši.
Po obednej prestávke pokračujeme smerom do Tatr. Lomnice. Tu je možné navštíviť múzeum TANAPU. Ale na blízkom „kolbišti“ práve prebiehajú súťaže v jazde na koni ako aj drezúre konských záprahov. Zastavujeme sa tam a sledujeme prácu jazdcov ako dokážu ovládať svoje kone. Ich výkony sú úžasné a zaslúžene sú odmenení potleskom divákov. Cestou späť sa zastavujeme ešte pri golfovom ihrisku a chvíľu sledujeme odpaly golfistov. Podvečer sa opäť stretáme na večeri v „intráku“ SOU. Po regenerácii vyrážame do ulíc nočného Kežmarku- spoznať ako žije mesto po zotmení. S Braňom objavujeme reštauráciu U troch Apoštolov, kde pri pive debatujeme o cyklistike, práci a živote. S blížiacou sa polnocou a záverečnou sa poberáme do intráku pripraviť sa spánkom na nový deň.
V sobotu je opäť slnečno. V pláne máme trasu : Štrbské pleso- Tatr. Štrba- Štrba- Lučivná-Svit- cyklochodníkom popri rieke Poprad – Poprad – Stráže- Žakovce- Kežmarok. Po štarte ideme cez Mlynčeky osvedčenou trasou do Tatr. Lomnice- odtiaľ cestou Slobody na Štrbské pleso, kde pripravil organizátor milé prekvapenie- kotlíkový guláš a kofolu „grátis“. Po občerstvení a oddychu pokračujeme dolu do doliny cez Štrbu a Lučivnú do Svitu. Tu odbočujeme vpravo na novovybudovaný cyklochodník do Popradu. Príjemná trasa na ktorej stretávame aj veľa korčuliarov je vedená bokom od dopravnej tepny Svit – Poprad. Je podareným dielom pre športovcov pod Tatrami – klobúk dole. V Poprade nás cca o 16h opäť dobieha letná búrka. Akurát sa stíhame ukryť pod strechou zimného štadióna. Po búrke je vzduch prečistený a svieži. Cez V. Lomnicu ideme späť do Kežmarku.
Večerný program vyplňuje tanečná zábava pri živej muzike. Ešte predtým stíhame zástupcovia klubov SCK cca na 1,5h zasadnutie Rady SCK v zasadačke, kde J. Hlatký informuje o aktivitách SCK v minulom období a plánoch do budúcnosti.
Večer hrá hudba a tak sa ešte ideme zabaviť do víru muziky a tanca na parket v jedálni SOU. Keď už je veselosti dosť, poberáme sa zaľahnúť, aby sme ráno mohli baliť. Čaká nás nedeľa – budíček o 6:30 hod. – raňajky – a odchod domov.
O 8 hod. sa už pobalení lúčime s Kežmarkom a s novými zážitkami šľapeme do Popradu k vlaku.
Zoznam účastníkov:Stríž, Slaný, Herceg, Naď, Hovorka, Budoš, Poláček, Mod rovský, Kraic, Ilavská, Nováková, manželia Oravcoví, Chnapko, Koprna, Gieci so synmi .
1.7. prvý deň – cesta do Jetřichovíc
O 7. hodine zraz v Trnave, nakladanie batožiny a bicyklov po trase Trakovice, Veľké Kostoľany, Piešťany, Vrbové a na koniec Bíňovce.14 cyklistov a šofér so synom sa vydali cyklobusom smerom do Čiech. Tóno so svojimi synmi a Ľubo sa vydali autom do rovnakého cieľa.
Cestou sme mali zopár technických zastávok. Jedna zastávka bola plánovaná v Kutnej Hore. Tam sme si obzreli historické pamiatky, navštívili sme katedrálu sv. Barbory. Do cieľa nášho týždenného domova Jetřichovíc sme dorazili už neskorých hodinách. Po tme sme sa rýchlo rozdelili po chatkách.
2.7. druhý deň – Dečín-Belvedér
Ráno bol zraz o 9. hodine z chatového tábora do Jetřichovíc bol dosť prudký zjazd, na ktorý doplatila Božena. Šmykla sa na olejovej škvrne a padla. Odnieslo to len rameno a lakeť. Pri stúpaní na Mezní Louku nás zastavil dážď. To sme ešte nevedeli, že dážď bude s nami stále skoro celý týždeň. Po niekoľko hodinovom čakaní, keď trochu ustal sme dorazili do Hřenska. Je to malebná dedinka medzi pieskovcami, poznačená vietnamskými bazármi. Do Děčína sme došli v daždi, kde sme sa dostatočne posilnili. Pri stúpaní cez Ludvíkovce sme dorazili na krásnu vyhliadku na Belvedér. Potom sme pokračovali cez Jánov, Rúžovú , Srbskú Kamenicu do tábora.
3.7. treti deň – Dečínský Snežník
V tento deň sme sa rozdelili na viac skupín. Jedna skupina urobila peši výstup na Pravčickú bránu a druhá zdolala Děčinský Sněžník. Tento deň sme boli nažhavení na tento vyhliadkový kopec. V snahe vyhnúť sa hlavným cestám do Děčína, som naplánoval obchádzku. To stúpanie do Děčína nás prekvapilo. Z Děčína na Sněžník nás preverili ďalšie kopce, až nakoniec on samotný. No ale výhľad z rozhľadne bol úchvatný. Potom sme zamierili do Nemecka. Šli sme popri dedinkách Rosenthal , Konigstein, Kúpeľné mestečko Bad Schandau sme prezreli len tak „z rýchlika“ , ďalej popri Labe, po cykloceste sme pokračovali do Hřenska. Tu sa naše cesty rozdelili. Jedni šli priamo do Jetřichovíc, no a my traja pre veľký úspech sme išli opačne ešte cez pekné stúpanie na Janov. V tento deň bolo viac pádov na biku. Mňa sklamal prehadzovač – padla mi reťaz a ja som nestihol uvoľniť tretru od pedála. Ondrej mal pád pri zjazde do Jetřichovíc. Odniesol to zadok. Nakoniec Juro tiež nezvládol ostrú zákrutu, zranil si koleno. Na ďalší deň nebicykloval len Ondrej.
4.7. štvrtý deň – Pravčická Brána
Konečne došla na rad najkrajšia a najväčšia brána v Českom Švýcarsku, Pravčická brána. Opäť sme šli cez Mezní Louku a opäť nás čakal dážď. Usadili sme sa v krčme, objednali sme si skoro všetko, čo sa dalo a už sme nedúfali, že bude aj pekne. Dali sme si pončá a hybaj smerom na našu bránu. Zrazu sa vyčasilo a mali sme aj slniečko. Na Pravčickej Bráne bolo nádherne. My sme sa vrátili naspäť tou istou cestou – kaňonom. Ďalšia skupina pokračovala pešo do Hřenska a urobila celý okruh a so splavovaním Edmundovej tiesňavy. My sme sadli na naše tátoše a išli sme cez Chřibskú, Kytlice, Českú Kamenicu a Srbská Kamenice do tábora. To boli už Lužické hory.
5.7. piaty deň – Kyjov – turistický most
Ráno sme sa vybrali spoznať sever Českého Švýcarska. Po raňajšom daždi sme sa vybrali smerom do Českej Kamenice. Hlad nás donútil zastaviť sa na vychválené pečené koleno. Objednali sme si posledné tri Tá porcia a kvalita nás ohúrila. Po tom daždi sme mali hneď lepšiu náladu. Z Českej Kamenice sme pokračovali cez Lisku, Doubice, Kyjov na turistický most. Tam nás prekvapilo krásne údolie. Dážď už berieme ako samozrejmosť. Cez závoru sme prešli do Nemecka do dedinky Hinterhermsdorf. Cestou na české hranice sme zažili mi cestári adrenlínový zjazd po čerstvo nasypanom, miestami dosť hlbokom cyklochodníku. Prežili sme to bez pádu, i keď zopár šmykov vyzeralo už dosť zle. To ešte nebolo všetko. Už na českom území nás chytila poriadna búrka. Odeli sme si pončá a chvíľku čakali. No nakoniec sme sa predsa len vybrali aj do dosť silného dažďa. Ľubo dostal defekt, tak sme ho nechali osudu, že nájde vhodné miesto a vymení si dušu. My sme zjazdovali po rozbitej ceste, po ktorej tiekol silný prúd vody až do krčmy na Vysokej Lípe. Po hodine dorazil Lubo. Musel lepiť, lebo mal krátky ventil na rezerve. Šťastne sme nakoniec dorazili do tábora.
6.7. šiesty deň – Saské Švýcarsko
V posledný deň cyklistiky sme sa rozdelili na viac skupín. My sme chceli vidieť stolové hory v Nemecku. Cez Hřensko a Bad Schandau sme dorazili do dedinky s hradom Hohnstein. Tu sme ešte vybehli na vyhliadku Brand. Čakal nás tu nádherný výhľad na stolové hory a čierne, dobre orosené pivo. Opäť sme sa vrátili do Bad Schandau. Konečne sme si obzreli aj centrum tohto kúpeľného mestečka.
7.7 siedny deň – návrat domov
Po zbalení a naložení bicyklov sme plní dojmov opúšťali tento krásny kút. Myslím, že sme si tu nechali ešte niečo, čo ešte stojí zato vidieť, pre druhý raz. Cestou cyklobusom sme navštívili pieskovcový hra – Sloup, kde kedysi žili skromne mnísi. Tu som dosť nevhodne navrhol obchádzku na hranici Ralska na Máchovo jazero. Tu sme sa trochu prešli, urobili zopár fotiek a hybáj domov za našimi rodinami.
Na záver:
počasie nám moc neprialo, ale aj tak sme videli kus krásy tohto veľmi pekného kraja. Na bicyklovanie stačí dobrá partia, s ktorou sa dobre znáša aj nevľúdnosť počasia.
10. ročník cykloturistického "vítania leta" sa uskutočnil dňa 23.6.2007 na Malokarpatských cestách na trase:
Štart: 8:30h od reštaurácie RELAX na Rybníkovej ul. v Trnave – D. a H. Krupá – Trstín Buková – Sološnica – Rohožník – Pernek – sedlo Pezinská Baba – Vinosady – Modra Dubová – Píla – Č. Kameň – Častá – Suchá n/Parnou – a cieľ opäť v Relaxe cca od 15:00 16:30h.
Na štarte sa prezentovalo 73 účastníkov, ktorých čakal cca 126 km okruh na cestách Trnavského i Bratislavského kraja cez dve horské sedlá ( pri priehrade Buková a Pezinská Baba). Počasie bolo t.r. ozaj priaznivé pre cykloturistiku. Po večernej piatkovej búrke a silnom vetre bolo sobotné ráno usmievavé a slnečné s miernym ochladením, čo väčšina účastníkov prijala s potešením. Lepšie je šliapať do pedálov pod mrakom, ako pri spaľujúcom, sily uberajúcom slnku, ktorého sme si už užili t.r. od skorej jari už dosť.
Cieľom akcie nie je pretekanie! Ale stretnutie sa s priateľmi v sedle bicykla, dobre si zajazdiť a spraviť aj niečo prospešné pre svoju kondičku.
Najmladším účastníkom akcie bol: Juraj Vidlička ( r.1990)
Najstarším účastníkom bol: Peter Duboš (r. 1945)
Najvzdialenejšími účastníkmi boli: Jozef Erstheim a Martin Peterka z Bánoviec n/Bebravou a Jozef Ďurjak z Vrábel.
Mužské oči potešili aj dámy: Anka Nováková, Miriam Červenková, Terézia Jakabovičová, Eva Zichnerová, Alena Kubeková, Jana Kovačičová, Zuzana Bielková, Petra Nerádová, Monika Kišová, Beáta Ďugová.
Po štarte a vyvedení pelotónu z mesta za asistencie vlastných sprievodných vozidiel (vodiči F. Krajčovič a M. Kišová), ktoré zabezpečovali okrem technickej pomoci i zdravotnú službu, sa vytvorili výkonnostné skupinky cyklistov, ktorých čakali na trase 4 oficiálne občerstvovacie prestávky – na Bukovej – v Sološnici – sedle Pez. Baba – v Častej a nakoniec v cieli akcie v Relaxe – kde už čakal účastníkov navarený kotlíkový gulášik s pivkom. Spestrením programu býva aj tradičná tombola losovaním z účastníckych štartovacích čísiel.
Po dojazde do cieľa a občerstvení bolo možné ešte posedieť pri GITARE p. Milana ĎUGU a zaspievať si trampské piesne … i TAKTO možno stráviť príjemný deň s priateľmi a naštartovať sa do letnej sezóny.