Zostava – Herceg, Modrovský, Slaný, Hronský, Michalcová, Martinus, Golier s manželkou Božkou, Polocik, Fáziková, Farkašovská, Šuga, Gubiová, Kupčík, Trajlínek.
Tento rok sme si zopakovali turistiku v Nízkych Tatrách opačným smerom, na západ. V piatok ráno sme sa prvou lanovkou z Krúpovej dostali na slnkom zaliaty Chopok, pod nami biele mračná, no inverzia ako vyšitá. Po obligátnom fotení, kochaní a pivku sme vyrazili smer Dereše, chodník bol takmer bez snehu, suchý, vietor mal asi náhradné voľno, inverzia ustúpila, krásne výhľady, slniečko sa smialo, no radosť šliapať.
V sedle Poľany sme mali stretávku s bratmi Čechmi, naša marhuľa a ich slivka chutila všetkým, no oni to mali namierené dolu do strediska Jasná, my sme ešte vybehli na vrchol Poľany a stále po červenej smer Chabenec.
Pod ním, v Krížskom sedle, sme odbočili na modrú značku, tu sme skoro zrazili s čriedou pokojne sa pasúcich kamzíkov, pár metrov od nich sme sa navzájom okukávali, nevšedný zážitok.
V sedle sme si urobili prestávku a pokračovali modrou trávnatým traverzom hlavného hrebeňa do sedla Príslop. Po vstupe do lesa, hustý smrek, nás čakali samé radosti, dubáky, modráky, staré aj mladé, ani sme už nevedeli, kam ich dať.
Od hotela Kosodrevina pod Chopkom to už bol len prudký zostup na parkovisko k lanovke a autami naspäť do Bystrej, kde sme boli ubytovaní v penzióne Stella, výborné ubytko.
Večer klasika, niektorí hladní reštika, ďalší welnes, niekto musel pokrájať hríby do štvorposchodovej sušićky, potom srandičky a spánok.
Ráno, ako sme už boli dohodnutí, sme vyrazili autami smer Šumiac, to Juraj niekde vykutral, že turisti zo Šumiacu (880 m. n. m.) robia 1. ročník výstupu na Kráľovú hoľu (1946 m .n. m.), tak sme sa tešili na ďalšiu zaujímavú turistiku. Na mieste sme zistili, že výstup organizuje VKÚ Harmanec, ktorá po zmene majiteľa znovuoživuje nielen vydávanie papierových máp, ale aj zakladá tradíciu zaujímavého turistického výstupu. Termín 2. ročníka je už teraz určený na sobotu 28.9.2019.
Nesklamala, pekné počasie, veľa účastníkov z celého Slovenska a dosť strmý chodník dal dobre zabrať.
Musím spomenúť V. Trajlínka, ktorý tam prišiel ráno autom, odšliapal si to a navečer sa vrátil domov.
Ešte šťastie pre turistov, že horská chata pod hoľou bola po dlhom čase otvorená a pivko neskutočne dobré.
A tiež guláš v cieli.
Večer klasika, zábava, srandićky a spánok.
Ráno sme si všetko zbalili, navštívili sme Bystriansku jaskyňu ,rozlúčili sa a hajde domov, naša osádka sa ešte vykúpala vo Vyhniach.
Ďakujem všetkým zúčastneným za príjemnú, veselú a pohodovú účasť, ak zdravie a iné okolnosti dovolia, o rok sa možno stretneme v Malej Fatre.
V dňoch 15.9. – 16.9.2018 sa uskutočnila ďalšia plánovaná akcia z kalendára MKCK pod názvom- Detská tour Petra Sagana 2018 – pomoc pri organizovaní podujatia.
1.deň 15.9.2018 – So-
Partia 10 ľudí v zložení I.Naništa, J.Michalcová, D.Fáziková, M.Novák, M.Šuga, J.Ščibravý, V.Gubiová, J.Michalec, M.Farkašovská, M.Naništa sa stretávame sa o 16 hod na nádvorí radnice v Trnave. Tu nás čaká p.Ľubica Miksádová z MÚ Trnava ako aj p. Peter Zánický (vedúci DTPS) a jeho tím 10 ľudí zo Žiliny ktorí zabezpečujú seriál pretekov Detskej tour Petra Sagana 2018. Po krátkej porade a rozdelení úloh ideme do parku A. Bernoláka (promenády) pripraviť trať na nedeľné preteky. Každý z nás dostane oranžové tričko DTPS aby sme sa v dave ľudí počas akcie vedeli ľahšie nájsť alebo poskytnúť informácie pretekárom a ich sprievodu (rodičom). Pod vedením tímu DTPS rozmiestňujeme prenosné zábrany po okrajoch chodníka v priestore štartu a cieľa. Žilinčania – stavitelia trate zase „kolíkujú“ zvyšnú časť na trávnatej časti v 1 aj 2 časti promenády. Tu sa trať vyznačí už len páskami. Dievčatá zase umiestňujú reklamné panely (bannery) partnerov akcie na postavené zábrany. Práca nám ide od ruky a podvečer je trať zhruba pripravená na akciu.
2.deň 16.9.2018 -Ne-
Partia 10 ľudí v zložení I.Naništa, J.Poláček, A.Kučerová, I.Matkovčík, J.Ščibravý, J.Michalcová, M.Novák, M.Šuga, J.Michalec, D.Ješko sa stretávame po 7:30 hod pri bráne A.Bernoláka. Rozmiestňujeme dopravné značky na príjazde od ulice Hospodárska v smere na Vajanského ulicu aby moholi preteky prebehnúť bez vjazdu motorových vozidiel. Potom sa presunieme do parku kde pomáhame so stavbou stánkov na občerstvenie, pri stavbe nafukovacích brán, pri zbere rozbitého skla pri hradbách aby bolo všetko pripravené na štart pretekov o 10:30 hod. Tím DTPS zo Žiliny pripravuje časomieru, rozhodcov, predajné stánky so športovým tovarom, cyklo škôlku z drevených prvkov, ceny a medaile pre víťazov všetkých kategórií, maskota podujatia, stánok kávy a minerálky v blízkosti štartu. MKCK zabezpečuje aj 2 predjazdcov M.Nováka a I.Matkovčíka ktorí budú jazdiť pred pelotónom každej súťažnej kategórie. Klobúk dole pred ich jazdeckým umením lebo udržať tempo so staršími žiakmi(-kami) nebolo vôbec jednoduché. Od 9- 10:15 hod sa pretekári(-ky) ešte v rámci tréningu zoznamovali s traťou ktorá viedla z 2 časti promenády(pri malom amfiteátri) do 1 časti promenády. MKCK dostal za úlohu zabezpečiť prechody cez cestu pri bráne A.Bernoláka kde hrozila kolízia chodcov s pretekármi. J.Michalec sa pohyboval v mieste štartu aj po trati kde zabezpečoval fotodokumentáciu z akcie za čo mu patrí veľká vďaka. Preteky prebiehali od 10:40 h do 15:00 h.
Po skončení pretekov bolo potrebné „vrátiť“ park aj promenádu do stavu ako pred nimi. Pomáhali sme s preto s demontážou prenosných zábran, bannerov, stánkov na občerstvenie, likvidáciou trate, prenosného dopravného značenia, likvidáciou vriec s odpadom. Krátko pred 18 hod bolo všetko upratané odvezené (okrem mob. zábran a WC) a park bol opäť otvorený pre verejnosť. Nasledovalo ešte rozlúčenie s tímom DTPS zo Žiliny, jedna spoločná fotka s organizátormi. Krátke zhodnotenie akcie a posedenie na dvore reštaurácie u Wetzlera ukončilo vcelku náročnú „pracovnú“ víkendovú akciu tímu MKCK. Chcem touto cestou poďakovať všetkým „našim“ ktorí sa podieľali na úspešnej príprave a realizácii akcie DTPS v Trnave od So 15.9. do Ne 16.9.2018. Menovite: Janke M., Danke F., Vierke G., Mariannke F., Annke K., Marekovi N., Igorovi M., Miroslavovi Š., Jánovi Š.,Jozefovi M., Daliborovi J., za dobre vykonanú „robotu“ a reprezentáciu MKCK na podujatí mesta Trnava. Tiež sa chcem poďakovať p. Ľ. Miksádovej z referátu vzdelávania, kultúry a športu MÚ Trnava za starostlivosť a „vynikajúcu“ robotu počas celej prípravy a zabezpečenia akcie DTPS Trnava 2018.
v Ne 9.9.2018 sa uskutočnil ďalší ročník výstupu na Záruby za účasti cca 60 turistov(-tiek) z rôznych kútov Slovenska.
Do prezenčky sa zapísali ľudia nielen z TJ Atom, MKCK, ale aj od Prešova, Modry, V. Grobu, TO Otlaky, KST Spartak, Dubovian, Chtelnice, Trnavy, Brezovej/p/Bradlom, Holíča, Skalice, Bratislavy, D.Stredy, Bardejova, Trebišova, Revúcej, Hainburgu.
Slnečné počasie a teplota (cca 28 st.C) v ten deň boli ozaj ešte stále letné. Oficiálny štart akcie bol od 9:35 -9:45 po príchode vlaku od Trnavy zo žel.stanice Smolenice. Ďalšia početná skupina štartovala od kostola v Smoleniciach.
Stretnutie na vrchole Zárub bolo od 11:30 do 13:15 hod. Cestou v lese sme objavili pár bedlí s ktorým sme sa pofotili. Cestou na vrchol sme stretli značkárov V.Naďa a P.Wagnera pri práci. Práve obnovovali náter značiek turistických značiek. Na vrchole Zárub panovala dobrá nálada. Ako odmenu za výstup dostal každý účastník diplom a sójovú tyčinku.
Po občerstvení, spoločnom fotení a rozhovoroch nasledovala rozlúčka a návrat domov. Opäť jedna veľmi vydarená akcia je úspešne za nami. Aj napriek pár otlakom sa dalo večer konštatovať že výstup na Záruby má svoje čaro v každom ročnom období.
Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia v prírode a ďakujeme všetkým za krásnu účasť na akcii
P.S. osobitne klobúk dole pred p.A.Rusňákovou a p.M.Chochulovou z KPT Prešov ktoré cestovali celú noc aby mohli zdolať tento kopec M.Karpát, ktorý im chýbal v záznamníku turistov…
Za organizátora TJ Atom Jaslovské Bohunice a RR KST Trnava
Celkovo sa NZC v Hronci 2018 odhadom zúčastnilo cca 85- 100 ľudí.
Hlavný usporiadateľ:
SCK Ďumbier – Peter Kirdaj, predseda klubu
SCK Piešťany- Michal Hlatký, predseda SCK
Po niekoľko ročnej odmlke sa podarilo „oživiť“ tradíciu Národných zrazov cykloturistov SCK. 17. NZC Hronec 2018 sa odohral v srdci Slovenska v krásnom prostredí severnej časti Poľany. Organizátori pripravili 8 trás pre cestné aj MTB bicykle s návštevou najkrajších pamiatok a zaujímavostí v blízkom aj širšom okolí. Na bicykloch sa bolo možné dostať až na hrebeň Nízkych Tatier či Liptova. Na príjemné trávenie večerov bolo možné si pozrieť prezentáciu spoločnosti VKÚ Harmanec, vystúpenie miestnej folklórnej skupiny, alebo si zatancovať pri hudobnej produkcii miestneho DJ na cyklozábave v hoteli Drotár.
Začiatok: 30.8.2018 štvrtok – zraz v Trnave od 9:15 h pri Lidli na Zelenečskej ul.
Po niekoľko dňových dohadoch ohľadom dopravy na NZC do Hronca sa napokon „vykryštalizovalo“ zloženie osádok áut. Touto cestou sa chcem poďakovať J.Golierovi – ktorý sa podujal okrem „vytipovania“ cyklotrás na štv, pia, so, ne, tiež obvolal šoférov a načrtol zloženie posádok. Vo štvrtok sa v Trnave stretáme 3 posádky áut. A1 – J.Golier + Janči, Milan. A2- P.Herceg + Janka L., Janka M. A3 – P.Julíny + Božka, Igor. V Hronci sú ako prví okolo obeda už veselí chlapci od TO a ZM z posádky A4 – A.Gieci, Heňo, Na večer hlásili príchod do Hronca posádky A5- M.Šuga, Jozef a A6- M.Kupčík, Vierka.
Po príchode do Hronca cca o 13 h sa ubytujeme a zaregistrujeme pri vstupe do hotela Drotár. Izby na 2 p. majú 2+2 postele s balkónom a pekným výhľadom do doliny a kopec oproti. Rýchlo vybalíme veci a prezlečieme sa do cyklistického výstroja. Po dohode máme dnes v pláne výjazd z Hronca do Lopeja – okolo VN Hnusnô – do Krpáčova – D.Lehotu- a späť – cca 22,9 km/ 370 m.
Je to celkom dobrý nápad – rozhýbať trocha telo aj nohy pred piatkovou trasou. Večeru si dáme v blízkej Kolibe pri odbočke k Drotárovi. Po večeri sa „hodíme“ do gala lebo okolo 20 hod je v pláne slávnostné otvorenie 17. NZC, ktoré prebehne v spoločenskej miestnosti hotela Drotár. Po privítaní a príhovoroch organizátorov z SCK Ďumbier, SCK Piešťany spestrujú program aj tanečné vystúpenia súboru so španielskym oblečením aj štýlom tanca. Ďakujeme P.Kirdaj a kolektív SCK Ďumbier za nevšedný kultúrny zážitok. Po večerných debatách sa dohodneme na trasách na piatok, sobotu. Ešte krátke posedenie v bare pri drinku a ideme na izby trocha zregenerovať pred 2 etapou, ktorá v kopcoch už preverí našu kondičnú prípravu…
31.8.2018 piatok – zraz po raňajkách na ihrisku pod hotelom Drotár o 8:45 h
v piatok je prichystaná trasa na Čierny Balog (71,5 km / 1140 m): Po krátkom bezpečnostnom poučení od vedúcich trás okolo 9 hod vyrážame smer Hronec – Kamenistá dolina – Hronček- Sihla (949 m)- Tlstý Javor- Obrubovanec- Medveďov- Č.Balog- Vydrovský lesnícky skanzen- tu počkáme pri neskorom obede a chutnej ponuke jedál – na vlak ČHLZ (Čiernohorskej lesnej železnice) – príde parný rušeň s otvorenými vyhliadkovými vagónmi aj 2 nákladnými vozňami pre naše bajky- po nasadnutí vnímame plnými dúškami – krásy okolia tohto unikátneho kraja- v Č.Balogu je prestávka na prehliadku múzea ČHLZ – s modelom železnice ako aj písomných záznamov a fotodokumentov z histórie tejto lesnej železnice. Prehliadka múzea je krátka ale stálo zato vidieť ako nadšenie a schopnosti ľudí dokážu vytvoriť a udržať pri prevádzky schopnom stave toto jedinečné technické dielo. Vláčik nás po cca 10 km jazdy privezie do Hronca na námestie. Po vyložení bicyklov z vláčika je to už len pár km do cieľa k hotelu Drotár. Večer ukončíme posedením v kolibe pri miestnych grilovaných špecialitách a doplnením stratených tekutín. Pre záujemcov o činnosť VKÚ Harmanec je pripravená cca 1 hod prezentácia a workshop v spoločenskej sále hotela. V prestávke vystúpi folklórna skupina s miestnym tancom. Je tu priestor na debaty o zážitkoch z trasy ako aj vzájomné spoznávanie ľudí z iných klubov SCK. Náš klub MKCK aj s kamarátmi tvorí s počtom 15 ľudí asi najpočetnejšiu skupinu ( okrem domácich z SCK Ďumbier) na tomto NZC v Hronci. Pre budúcnosť je prínosom účasť mladých bajkerov z klubu Viking Bánovce n/Bebravou- ktorých vzorne viedol ich vedúci aj tréner v jednej osobe. Na chodbe pri bare prebehne aj krátke „neformálne“ stretnutie predsedov klubov s M.Hlatkým (SCK), M.Bullom (SCK Záhorák), P.Kirdajom (SCK Ďumbier) v debate o činnosti a plánoch klubov do r.2019. Štafetu NZC po Hronci má vraj v r.2019 prevziať p. Š.Pekár z klubu SCK- regionálne stredisko Turzovka na Kysuciach. Termín akcie ešte nie je určený- budú ešte prebiehať rokovania.
1.9.2018 sobota – zraz po raňajkách na ihrisku pod hotelom Drotár o 8:45 h
Na sobotu je prichystaná trasa cez kúpele Brusno, hádam budú ešte v prevádzke (63,5 km / 1110 m):
P.S. komentár od J.Goliera: Záver je po hlavnej ceste po asfalte, ale v skupine to prežijeme.
Organizátor vybavil v tomto rušnom úseku z Lopeja- Podbrezovej- do Hronca sprievodné auto PZ SR.
Bližšie k trase na sobotu: štart od Drotára v Hronci- smer Osrblie- Tri vody (tech.pamiatka- vysoká pec) – Červená jama- chata pod Hrbom- (občerstvenie, peší výstup na Hrb 1 hod tam a späť, geografický stred Slovenska) – dolina Hutná- Strelníky- Ľubietová (prehliadka baníckeho múzea- centrum) – Podlipa- Starý Majer- dolina Peklo- Trosky- Brusno –kúpele (minerálny prameň) – Nemecká (vápenka, občerstvenie) – Dubová- Predajná- Lopej ( vynikajúca zmrzlina) – Podbrezová- Chvatimech- Hronec – chata Drotár.
Po večeri cca od 20:30 h slávnostné ukončenie NZC Hronec 2018. Nasledovala cyklozábava s tombolou až do 24:00 hod.
2.9.2018 nedeľa – zraz po raňajkách pred hotelom Drotár o 9:00 h
Balenie batožiny, rozlúčka s domácimi a s partiami ktoré už ráno odchádzajú domov.
Prichystaná je aj krátka bonusová trasa z Hronca do Riti (14,6 km/ 440 m)
(naozaj sa tak volá dolina nad Chvatimechom).
Nakoniec ale po nočnom vytrvalom daždi, padne rozhodnutie a vyhraje krátka cyklotrasa do Osrblia- spojená s prehliadkou biatlonového areálu a posedením pri káve. Čas ľudí – Paľo, Igor, Janka M. ideme do lesa na hríby pod Hájny grúň. V lese je mokro ale pekne. Nájdeme pár pekných dubákov (hlavne Paľo) a tiež trocha kuriatok pre potešenie. Bolo dlho sucho a veľa nepršalo tak sa podhubie ešte len spamätáva z letných horúčav a deficitu zrážok. Na obed sa ešte stretneme opäť v Drotárovi – naložíme bicykle aj batožinu. Posledná kávička alebo malé orosené. Lúčime sa s krásnym krajom na Horehroní aj milými domácimi usporiadateľmi 17. NZC v Hronci 2018- ešte raz ďakujeme za starostlivosť priatelia z klubu SCK Ďumbier.
Na záver sa Vám chcem všetkým poďakovať za krásnu účasť na zraze ako aj za športovú a kultúrnu reprezentáciu klubu MKCK počas celého podujatia v Hronci 2018.
Dovidenia
V Trnave dňa: 5.9.2018
Zapísal: Igor Naništa
Pri vodnej nádrži Hnusnô
Kľudná hladina nádrže Hnusnô
Nad nádržou Krpáčovo
Pamätník na lúke Črmné
V Dolnej Lehote
Slávnostné otvorenie, príhovor p. Kirdaja
Príprava na štart pred hotelom Drotár v Hronci
Debata nad elektrobicyklom
Pri tajchu Hrončok v Kamenistej doline
Tajch Hrončok
Hore Kamenistou dolinou
Sihla – zaslúžený oddych
Odbočka na Tlstom javore
Poľana pri Obrubovanci
Salaš pod Obrubovancom
Výhľady z Obrubovanca I
Výhľady z Obrubovanca II
Pohoda na vrchole Nižné Zákľuky I
Pohoda na vrchole Nižné Zákľuky II
Pohoda na vrchole Nižné Zákľuky III
Pohoda na vrchole Nižné Zákľuky IV
Pohľad späť
Vo vláčiku Čiernohorskej lesnej železnice vo Vydrove
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jana Lukačovičová a Anton Gieci
Ako hostia: Marián Modrovský, Milan Líška, Monika Krivosudská a Jozef Baránek
Ďalšia akcia z kalendára MKCK s názvom Topoľčianky 2018 sa uskutočnila v sobotu 18.8.2018, pričom pôvodne plánovaná trasa bola Krásno – Turčianky – Klátová Nová Ves – Slače – Skýcov – Rybník – Backová – Topoľčianky – Hostie – Skýcovský Mlyn – Koborno – Drahožická huta – Veľké Uherce – Kolačno – Pod Hlbokým – Brodzany – Krásno.
Počasie nám ako je už toto leto pravidlom prialo až moc, pieklo slnko a teploty značne prekračovali 30°C. Napriek tomu sa na parkovisku pred obecným úradom Krásno zišlo celkom 10 cyklistov a cyklistiek odhodlaných plánovanú trasu zdolať. Po zvítaní a obligátnej štartovej fotografii sme vyrazili smerom na Turčianky a Klátovú Novú Ves. Tu sme na radu znalca miestnych pomerov Tóna spravili krátku odbočku na salaš Kostrín, kde sme vo veľmi peknom prostredí chvíľu posedeli a doplnili tekutiny.
Keďže sa táto odbočka mimo plán veľmi vydarila, pristali sme aj na Tónom navrhovanú čiastočnú zmenu pôvodne plánovanej trasy a ďalšie km tak smerovali na Ješkovu Ves, Veľký Klíž a Kližské Hradište, kde sme si boli pozrieť románsky kostolík sv. Michala z 11. storočia. Zmenená trasa ďalej viedla na sedlo Vrchhora, kde sa nachádza ruina renesančného kostola sv. Michala z roku 1640 a baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1740. Veľmi pekné, horšie však bolo dosť prudké stúpanie nepríjemne rozbitou spevnenou cestou, ktoré dalo poriadne zabrať. Našťastie ďalší úsek už bol po kvalitnom asfalte po vrstevnici a neskôr dole kopcom až do Skýcova, kde sme sa na chvíľu vrátili na pôvodne plánovanú trasu. Táto zmena trasy náš výlet predĺžila o cca 10 km / 150 výškových metrov, čo stálo vzhľadom na počasie dosť síl, ktoré v závere chýbali. Ale o tom potom.
V Skýcove sme sa po dohode rozhodli pre ďalšiu krátku odbočku mimo plán k zrúcanine hradu Hrušov, ktorý sme „dobyli“ cez odbočku zo štátnej cesty Veľké Uherce – Topoľčianky. Táto bola spočiatku pohodová asfaltová, neskôr však dosť strmá štrková, takže viacerí namiesto prehliadky hradu zvolili odpočinok v podhradí pod stromom. My čo sme prehliadku hradu absolvovali, sme boli veľmi príjemne prekvapení, aký kus práce vykonali dobrovoľníci od roku 2004 pri záchrane tejto historickej pamiatky, ktorá sa za tie roky zmenila na nepoznanie – pre ilustráciu pridávam k fotodokumentácii dve fotografie z roku 2006 z môjho súkromného archívu.
Po prehliadke hradu sme sa krátkym nespevneným cyklochodníkom dostali kúsok za žrebčínom Rybník späť na pôvodne plánovanú trasu, ktorá nás po peknom asfalte dole kopcom okolo žrebčína Backová doviedla až do Topoľčianok. Tu bol rovnako ako minulý rok znova problém s obedom, lebo v nami vyhliadnutej reštaurácii mali svadbu, a tak sme sa museli uchýliť do predraženej reštaurácie Hradná stráž (pivo Erb 10° za 3.90 EUR, na druhú stranu, bravčový rezník za 9.20 EUR bol skoro ako od mamičky).
Po obede sme pokračovali smerom na Hostie, kde sme doplnili tekutiny pred nasledujúcim stúpaním a ďalej cez Skýcovský Mlyn a Koborno k spomínanému stúpaniu na posledný vrchol trasy. A teraz o tom potom. Nástrahy a predĺženie trasy zapríčinili, že napriek tomu, že toto stúpanie po veľmi kvalitnom asfalte nebolo až také náročné, došli sily a potlačili aj tí, ktorí to bežne zvládnu ľavou zadnou. Preto garant rozhodol, že zvyšok trasy sa zjednoduší a úsek cez kopec Veľké Uherce, Kolačno, Pod Hlbokým a Brodzany sa obíde po rovine cez Partizánske. Neprotestoval nikto, takže po vrcholovej fotografii sme sa spustili dole kopcom cez Drahožickú Hutu do Veľkých Uheriec, kde sme mali pri priehrade krátku prestávku na doplnenie tekutín a ďalej po rovine cez Malé Uherce, Partizánske a Brodzany do cieľa.
Prejdená trasa viedla z väčšej časti po značených cyklochodníkoch s asfaltovým povrchom, na niektorých úsekoch bez automobilovej dopravy a nebyť rekordných teplôt, nebola by až tak náročná. Žiaľ, počasie si objednať nedokážeme, a tak sme sa mohli utešovať konštatovaním, že vždy lepšie ako zmoknúť do nitky. Dôležité však je, že všetci účastníci prišli bez úhony do cieľa a domov si doniesli myslím len pekné spomienky.
Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, V. Gubiová, J. Lukačovičová, Ľ. a E. Kraicoví, M. Farkašovská, P. Vrábel, J. Nádaský, D. Surovčík a V. Trajlínek.
Ako hostia: M. Modrovský, P. Julíny a D. Kováč
Trasa (dĺžka 77 km; prevýšenie 930 m): Púchov – Dohňany – Lazy pod Makytou – Čertov – Kohútka – Nový Hrozenkov – Halenkov – Bařiny – U Vorsáků – Papajské sedlo – Čertov – Záriečie – Púchov.
Trasu tejto akcie sme prvý krát prešli pred rokom a pretože sa nám veľmi páčila, tak sme si povedali, že také malé „repete“ určite neuškodí. Hoci predpoveď počasia avizovala aj prehánky a búrky, predsa sa nás v Púchove na parkovisku za pumpou Slovnaft stretáva celkom pekná skupinka – 13 cyklistov(tiek).
Aj keď ráno sa už po Slovensku prehnali prvé búrky, počasie je momentálne prívetivé, je polojasno, takže po obligátnom, štartovacom fote sa vydávame na trasu. Ideme po hlavnej ceste smerom na Střelnú. Premávka nie je bohvieako silná, v dedinách je pokoj, ľudia sa pomaly poberajú do kostola na nedeľnú omšu. My sa v pohode, hlavne po odbočení z hlavnej cesty, necháme kochať miestnym lazníckym krajom.
Zastavujeme sa až v Čertove, kde sa občerstvíme a zablahoželáme oslávencom Milke a Dušanovi k ich sviatku. Následné 6-kilometrové stúpanie v pohode zvládame, lebo počasie je stále prívetivé a únavu kompenzujú krásne výhľady do dolín.
A sme hore na Kohútke. Dnes je tu turistov trochu menej ako inokedy – asi zaúradovala tá predpoveď počasia – nám to len vyhovuje. Sadáme si na terasu chaty a s pôžitkom vychutnávame nielen výhľady, ale aj pochúťky, ktoré táto chata rok čo rok ponúka. Samozrejme nesmeli chýbať ani jej povestné borůvkové knedlíky.
Chystáme sa na zjazd na Moravskú stranu. Nad celou dolinou však číhajú už zlovestné búrkové mraky. Zjazd zvládame ešte v pohode, ale pri vjazde do Nového Hrozenkova začína popŕchať. Poskrývame sa popri ceste po skupinkách, ako sa len dá.
Janka však zistí, že má defekt, tak čas využijeme na jeho opravu.
Zdá sa, že dážď prestáva, tak sa poberáme ďalej. Ale bolo to len na chvíľu, lebo sa následne zase rozpršalo. Takže hľadáme si nové útočisko. Teraz sme už schovaní všetci pospolu a sledujeme, že prší už riadne a na cestách sú veľké mláky vody, ktoré prechádzajúce autá okolo nás rozprskujú na všetky strany.
Ale každý dážď raz skončí. Aj tento o chvíľu vystriedala neustále zväčšujúca sa modrá obloha, ktorá nám bola už verná až do konca našej trasy a krásne slniečko nás znovu nabádalo na cestu. Poberáme sa po cykloceste č. 50, ktorá nás popri Vsetínskej Bečve vedie pohodlne dedinkami Halenkov a Huslenky. Na chvíľu sa zastavíme pri Halenkovskom jeze, ktorý teraz po rekonštrukcii umožňuje rybám aj ich voľný prechod po tejto rieke. V Halenkove sa zastavíme na už potrebnú kávičku v Penzióne Na Parní Pile.
Takto dobre naladení pokračujeme ďalej. V Huslenkách – časť Bařiny opúšťame Bečvu a vydávame sa tzv. Kychovou dolinou smerom na Papajské sedlo. Začína stúpanie, ale je pozvoľné, tak si zase užívame valašský, ale tento krát aj laznícky kraj. Krásne chalúpky, ktoré si tu miestni upravili, nám spríjemňujú naše cykloputovanie.
Stretávame sa tu aj so Slovenkou (pôvodom z Prečína), ktorá tu už žije cez tridsať rokov. Hovorí, že tu pred chvíľou bola obrovská búrka, o ktorej sme my ukrytí v Hrozenkove ani netušili. Sedlo našťastie už nie ja tak vysoko ako Kohútka a vedie k nemu asfaltka, takže aj napriek prudšiemu záveru a naplaveninám od búrky ho zdolávame v pohode.
Cesta zo sedla na Slovenskú stranu je už značne horšej kvality a je poznačená aj predchádzajúcou búrkou, takže zjazd – našťastie nie moc dlhý v opatrnosti zvládame bez úrazu.
Sme na Čertove. Do Púchova nás čaká už len pozvoľné klesanie a po vetre. Užívame si ho na plné obrátky našich bicyklov. Držíme sa pekne v skupinke a po ceste vzbudzujeme obdiv miestnych, ale najmä štamgastov v Krčme u Mira v Mestečku.
Po záverečnom „zhodnotení“ akcie zase roztočíme tátoše na plné obrátky a posledných 8 kilometrov si to užívame ako pretekári Tour de France pri príchode na Champs-Élysées. Samozrejme trochu preháňam. Ale hlavné je, že sme si trasu v pohode užili a patrične sme ju aj zakončili.
Podstatné je však , že leto vrcholí a nás čaká ešte veľa kilometrov v sedlách našich tátošov.
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Daniela Fáziková, Marianna Farkašovská a Vladimír Trajlínek
Ako hostia: Marián Modrovský, Jozef Lukačovič a Ján Ščibravý
Tento rok sme na už tradičnú cykloakciu spojenú s kúpaním v Senci zvolili netradičnú trasu Bratislava – Ivanka pri Dunaji – Bernolákovo – Nová Dedinka – Veľký Biel – Senec – Reca – Veľký Grob – Voderady – Zeleneč – Trnava.
Počasie nám prialo až moc, takže hneď po zraze na stanici v Bratislave, kam dorazilo celkom 9 cyklistov a cyklistiek, bolo nutné doplniť tekutiny stratené cestou vlakom. Tí, ktorí tak nestihli spraviť už doma, aplikovali na svoje telá ešte nejaký ten ochranný faktor. Cesta naprieč mestom na cyklotrasu k Dunaju viedla okolo Ministerstva financií (bydlisko Dany, ktorej všetci platíme), Úradu vlády (sídlo lúpežných zbojníkov), Grasalkovičov palác (sídlo prezidenta), Obchodnú ulicu, Michalskú bránu a Staré mesto. Ani to nebolelo, aj keď viacerí mali z jazdy frekventovaným mestom obavy.
Ďalej to už bolo pomerne jednoduché cyklotrasou do Gabčíkova popri Dunaji okolo osobného prístavu, OC Eurovea, Slovenského národného divadla, nákladného prístavu, popod diaľničný most až do bufetu pri lodenici, kde sme opäť doplnili tekutiny (v tom teple sa jednoducho nedalo inak).
Po občerstvení sme sa od cyklotrasy do Gabčíkova odklonili a ďalej pokračovali nádhernou a tichou cyklotrasou pozdĺž Malého Dunaja, ktorá akoby ani nebola v rušnom meste. Táto nás priviedla až k letisku Bratislava, kde na nás čakal neplánovaný bonus v podobe pristávania lietadla Antonov An-124 Ruslan (pre neznalých jedno z najväčších lietadiel na svete), ktoré sa z ničoho nič zjavilo nad našimi hlavami. Okolo plotu letiska to bol už len kúsok k leteckej radarovej stanici a mohyle M. R. Štefánika v mieste tragickej havárie jeho lietadla Caproni.
Ďalšia cesta viedla po menej frekventovaných cestách cez Ivanku pri Dunaji, Bernolákovo, Novú Dedinku a Veľký Biel, kde sme znovu doplnili tekutiny, do Senca. Tu sme sa už ako vždy načas rozdelili, pričom časť peletónu dala prednosť kúpaniu v čistejšej vode Gulášky a časť uprednostnila gastronomické možnosti Slnečných jazier.
Po čase vyhradenom na kúpanie, doplnenie živín v pevnej i tekutej forme (langoše chutili aj tento rok, orosené pivko, resp. kofola tiež) a obligátnom fotení pred miestnymi „Maledivami“ nastal čas na návrat domov. Trasu cez Recu, Veľký Grob, skratku cez polia do Voderád a Zelenča sme absolvovali zrýchlene bez prestávky. V Zelenči sa zdravé jadro peletónu ešte zastavilo u Kraicovcov na krátke posedenie na ich záhrade spojené s vyhodnotením akcie (Milka a Ľubo, vďaka za pohostenie) a následne sme sa rozišli domov. Zvláštne ocenenie si zaslúži Maroš, ktorý to na bicykli potiahol až do Piešťan.
Aj keď tento rok nebola účasť rekordná (vysoké teploty zrejme vyššej účasti nepomohli), akcia bola úspešná a zaslúži si recidívu. Prejdená trasa Bratislava – Senec bola pre všetkých novinkou, pričom úsek pozdĺž Malého Dunaja a okolo letiska do Ivanky pri Dunaji bol myslím aj celkom objavným zážitkom.
Akcie sa za MKCK zúčastnili:P. Vrábel, M. Valovičová, Kamil Lavor
Hostia, resp. cyklisti s ktorými sa často stretávam mimo akcií MKCK: R. Proksa, R. Mužila, P. Homola…
Po ročnej prestávke (vlani som Trnava Rysy neabsolvoval) som sa vo štvrtok 19.7.2018 postavil spolu s vymenovanými účastníkmi na štart 41. ročníka cyklomaratónu Trnava Rysy.
Keďže som chcel absolvovať celú trasu tak som štartoval z domu o cca 2 hod 40 min smer Trnava. Na štart som prišiel o 3:15 hod, tak aby som mal čas uložiť si batožinu do autobusu.
Predpoveď počasia nevyzerala najpriaznivejšie, ale najdôležitejšie bolo, že neprší. O 3:45 hod sme vyštartovali smer Hlohovec, Topoľčany, Veľké pole, Horné Hámre, kde bola prvá prestávka po cca 110 km.
Na tejto zastávke sme sa občerstvili počas kladenia vencov k pamätníku hrdinských bojov, proti nemeckej armáde, so slovenskou armádou, ktorú tu zastupovala Trnavská posádka.
Do Horných Hámrov nás sprevádzalo niekoľko doprovodných vozidiel vrátane sanitky a zberného autobusu. Na začiatku pelotónu išla dodávka, ktorá zároveň určovala rýchlosť pelotónu cca 25-28 km/hod.
takže išlo sa celkom prijateľným tempom. V Horných Hámroch k pelotónu pribudli 4 policajné motohliadky, ktoré nám zabezpečovali plynulý prechod cez križovatky.
Ďalšia zastávka bol obed Stráže nad Zvolenom. Počasie nám celkom prialo, bolo „pod mrakom“ a pred Zvolenom dokonca vykuklo slniečko.
Po obednej prestávke sme sa vydali v doprovode 4 policajných motohliadok cez Sliač, B. Bystricu do Nemeckej, kde nás zastihla dažďová prehánka,
našťastie len asi 1 km pred plánovanou zastávkou. Prehánku sme prečkali v reštaurácii a po tradičnom kladení vencov k pamätníku sme pokračovali smer Čertovica. Keď sa všetci účastníci cyklomaratónu
úspešne zdolali stúpanie na Čertovicu, po krátkej prestávke sme začali zdolávať zjazd z Čertovice. Tu nás počasie trochu potrápilo, bolo len 14°C , fúkal silný vietor a z nízkej oblačnosti husto mrholilo, preto bolo potrebné
ísť zjazd čo najopatrnejšie. Potom sa pelotón v Kráľovej Lehote „ skonsolidoval“ a pokračoval cez „brdky“ Hybe, Východná a Važec do Tatranskej Štrby, kde nás čakal posledný kopec na Štrbské pleso a potom už len „zjazd“
do Tatranskej Lomnice do kempu Tatranec. Ja som v chatke v kempe prenocoval a ráno som zbehol na vlak do Popradu, pretože som o 15:00 hod išiel na svadbu.
nečlenovia – Macejka, Rosová, Ninis, Chnapko, Koprna, Modrovský, Gubi Samo
14.7. prvý deň – príchod
Nakladanie bicyklov a stretnutie o deviatej hodine na parkovisku v Jablonici sa stalo už obligátne pre posádku áut Poláčka, Kraica, Benedikoviča a Rosu. Gieci išiel autom neskôr a po vlastnej osi a už stabilne traja cyklisti Ninis, Chnapko a Koprna išli do Broumovska použitím kombinácie vlak ( do Pardubíc ) a bicykel. Cesta autom sa stala skoro nekonečne dlhá, hlavne po vedľajších cestách a častých obchádzkach. Zastávku sme mali v pivovare Černá Hora, kde sme si pochutili na skvelom obede. Vo Svitavách nás privítali na námestí slávnosti piva a varenia guláša. Tu sme sa rozdelili, lebo niektorí sa ponáhľali do nášho cieľa, do Hlavňova, lebo sa hralo v televízii malé finále o tretie miesto MS vo futbale. My ostatní sme sa ešte zastavili v Novom Meste nad Metují, kde sme si pozreli miestny zámok a hlavne jeho záhrady. Večer do polnoci sme boli kompletní aj s cyklistami, ktorí dnes prišli od vlaku z Pardubíc.
15.7. druhý deň – Ruprechtický Špičák-Broumov
vzdialenosť – 49km, čistý čas – 4h, nastúpaná výška – 986m
Plní dojmov, hlavne sa to týkalo poplatkov za kuchynku a objednávania raňajok a večere – (musel vymyslieť systém pri objednávaní stravy a vždy sa dohodnúť, čo budeme, buď raňajkovať alebo večerať – žiadny veľký výber stravy, lebo pán domáci bol na všetko sám a oficiálne bol len pre nás, mal maródku) – sme vyrazili na našu prvú cyklistickú etapu.
Trasa viedla prevažne do kopca po asfaltkách. V Ruprechticiach sme sa pred výšľapom na Špičák občerstvili v krčme s penziónom. Tu nás prekvapila veľká ochota personálu, kde sme dostali zadarmo aj pekné cyklomapy. Tu sme zapili Heňa, mal meniny a ešte sa priznal, že vo štvrtok bude mať aj narodeniny, čiže taká kompletka.
Do sedla Ruprechtického Špičáka sa spevnená cestička vlnila až do ťažších a ešte ťažších stúpaní. Na jednej s križovatiek sme nachvíľu stratili rýchleho jazdca Mariána, stretli sme ho až na vrchole.
Na vrchol sme išli bez bicyklov, jedine Tóno si vytlačil svojho tátoša, aby si vyskúšal adrenalínový zjazd dole. Bolo tu vidieť dobrých bikerov v obrnení na svojich full suspension bikoch pri zjazdoch dole, musím uznať, že to dobre ovládali. Na vrchole z rozhľadne nás čakali výhľady na okolie.
Po návrate k svojim bicyklom, sme postupovali po hranici Pl-Cz cez Javoří hory do Janovičiek. Toto lyžiarsko-turistické stredisko nás privítalo peknými výhľadmi a plnými reštauráciami hladných ľudí. Väčšine z nás sa nechcelo čakať hodinu na obed, tak sme pokračovali zjazdom dolu až do Broumova. Tu sme začali pátranie po otvorenej krčme s jedlom. Nakoniec sme nezahynuli od hladu a vedľa dreveného kostolíka sme našli, čo sme hľadali. Po obede sme absolvovali prehliadku dreveného kostolíka na cintoríne z čias, keď v Broumovsku žila nemecká väčšina a česká menšina.
Cez miesto Amerika sme museli domov prekonať hrebeň Broumovských stien, kde aj na mape bol označený úsek pre len veľmi zdatných cyklistov. Nedalo sa tomu vyhnúť. Začiatok bol celkom pohodový, až sme sa čudovali, čo tu na mape tí Česi považovali za ťažký terén. Ale predsa prišlo prudké stúpanie nad 20 percent po skalkách a šotoline. Neostávalo nič iné, len asi kilometer tlačiť bicykel do kopca. Na kopci nás privítali skalné masívy. Dolu kopcom sme museli preniesť naše bicykle asi 600 metrov po veľkých skalách, čiže táto cyklocesta je asi pre promile cyklistických fanatikov a nie pre väčšinu cyklistov, ale predsa určite to malo význam, aspoň sme si zaposilovali.
Po asfaltke lemovanej skalnými stĺpmi sme sa dopracovali až do nášho šenku v Hlavňove. Večer sme boli unavení a tak hladní, že všetkým chutila večera a nik nereptal. Po miernom zotavení ešte bola prvá hudobná produkcia, kde ako líder bol Ľubo a Samo a ja sme boli skôr len podpora.
16.7. tretí deň – Božanovský Špičák-Karlów
vzdialenosť – 56km, čistý čas – 3h 40min, nastúpaná výška – 1085m
Ráno sme zamierili opačným smerom cez Suchý Dul nad Slavným. Odtiaľ nás čakala krásna a nová cyklocesta až na Pánuv kříž. Tu sme opäť odložili naše bicykle a urobili sme na pešo okruh Božanovského Špičáka. Naskytla sa nám rozprávka v zajatí skalných tvoroch. Prechádzka bola dobrá aj na regeneráciu našich síl. Cestou ďalej na bicykloch sme mali malú dilemu, či ísť skratkou dolu terénom s výstražnými výkričníkmi alebo ísť obchádzkou po cykloceste. Zvolili sme radšej obchádzku dolu kopcom miestami po málo spevnenom teréne s malým kamením, ale nebolo to také zlé, akurát sme boli my, čo nemáme žiadne odpruženie na bicykli, trochu vytrasení.
Pokračovali sme ďalej do dedinky Božanov, kde sme mali naplánovanú obednú prestávku, samozrejme aj s obedom. Personálu reštaurácie sa nepodarilo uspokojiť všetkých hladných našich cyklistov. Niektorí, čo čakali zúfalo až hodinu na jednoduché jedlo, ktoré bolo na menu a nedočkali sa ho, radšej volili odchod bez jedla. Prešli sme cez poľskú hranicu do Radkowa. Tu začalo stúpanie po asfaltke na Góry Stolowe. Neskôr sme videli tzv. vodopád (skôr mierne regulovaný potok) a išli sme hľadať na bicykli Skalne Grzyby. Tieto skalky sa nám podarilo nájsť. Pre krátkosť času sme videli len časť z týchto skál.
V Karlowe sme si dali občerstvovaciu prestávku. Poniektorí, hladní mali ďalšiu možnosť sa konečne najesť. Aj Poľské strong-flaškové pivo bolo vynikajúce. Tieto nerovnomerné gastronomické potreby spôsobili, že sa náš odchod na poslednú etapu domov rozdelil do viacerých skupín. Niektoré z nich vplyvom zlej pozornosti pri navigácii, zabudli správne odbočiť a než spozorovali svoj omyl, vyšliapli si jeden kopec navyše. Naša skupinka, i keď som sa tiež snažil pomýliť navigátora Ľuba, sme sa nestratili a pokračovali správne smerom cez Ostru Góru do Machova. Odtiaľ už len Suchý Dul a boli sme doma. O chvíľu za nami prišli aj zblúdilé skupinky. Doma sme všetko dobre zapili po dobrej večeri a uložili sa do postelí.
17.7. štvrtí deň – Adršpašský okruh – cyklo, pešo
vzdialenosť – 51km, čistý čas – 3h 40min, nastúpaná výška – 950m
Ráno sme vstávali s neistotou, či nám nebude od rána pršať, ale naladení na ďalší okruh sme vyrazili smer Police nad Metují, lebo Stano si tam dával opraviť koleso so zlomenou špicou. Cesta pozvoľne stúpala cez Solovnícký Dvur, kde sme v záhrade videli niekoľko dravých vtákov uviazaných na reťazi. Miernym a tiahlym stúpaním sme prišli až k Skálam alebo Bischofstein. Tu sme sa trochu zahriali pri ochutenom čaji, lebo bolo dosť chladno. Po občerstvení sme začali okruh Adršpašských Skál z juhu na sever. Minuli sme Vyhliadku Čáp sme z nerozhodnosti minuli. Neskôr sme zistili, že sme dobre urobili, lebo do krčmy v Adršpachu sme prichádzali, keď jemný dážď prechádzal do lejaku.
Po jedle sme ešte bezpečne počkali pri pive až sa dážď zmierni. V Dolnom Adršpachu sme stretli ženskú časť pešej výpravy po Adršpachu. Mužská časť výpravy urobila v ten deň 19 km a prešla Adršpašské aj Teplické Skály. My, cyklisti sme sa išli len trochu popozerať okolo jazierka pri vstupe. Neskôr sme sa vydali smerom na juh cez Teplice nad Metují, aby sme skoro uzavreli okruh Adršpach.
Keď sme prišli do Hlavňova, tak sa nám málilo a preto sme si ešte dali 3km časovku do vrchu s výživným stúpaním na Hviezdu. Tu by mal byť pekný kostolík s pôdorysom tvaru hviezdy a hlavne starodávna drevená chata. Všetko to tam bolo, akurát chata v utorok má zavreté, čiže žiadne pivo. Všetko, čo nám chýbalo sme dohnali v základnom tábore v hostinci u Doležalů.
Adršpašské a Teplické skály – PEŠO
My, ktorí sme tento prírodný skvost ešte nevideli, teda Poláček, Kučerová, Gurínová, Modrovský, Rosa s manželkou, Gieci, Molnár a Gubiová so synom sme sa rozhodli pre pešiu alternatívu programu tohto dňa. A bolo to veru dobré rozhodnutie, aj keď počasie nebolo práve ideálne, pod mrakom a sem tam spŕchlo. S výnimkou našich dievčat s výnimkou Gubiovej, ktoré sa v priestore Horného Adršpachu pre nepriazeň počasia i značnú náročnosť trasy rozhodli pre skrátenú variantu bez prehliadky Teplických skál, sme stihli absolvovať celú trasu v dĺžke cca 19 km.
Ľahšie úseky pritom striedali ťažšie, pričom schodov a rebríkov bolo na trase požehnane. V každom prípade to však stálo za to. Prírodné skalné útvary, bludiská a hrady boli všetkých možných veľkostí a tvarov, takže sme chvíľami ani nevedeli, kam skôr pozrieť. Do cieľa sme prišli až o cca 17:00, takže aj časovo to bola celkom slušná túra. V cieli si nás vyzdvihli naše spokojné a oddýchnuté dievčatá, a tak sme boli spokojní úplne všetci.
18.7. piaty deň – Ostaš a Náchod – pešo
Tento deň sme zvolili na základe predpovede počasia turistiku, lebo malo a aj pršalo skoro celý deň. Najprv sme sa autami priblížili k miestu Ostaš. Tu nás čakali krásne skaly, na ktorých sme hľadali, prípadne si vymýšľali podoby, ktoré mali podľa turistických tabúľ predstavovať. Prešli sme aj bludiskami skál. Neboli žiadne straty z našich radov, akurát cesta bola dosť dlhá, lebo viacerí naši turisti neodolali nástrahám čerstvým lesným plodom čučoriedok, malín a brusníc. Podľa výberu v bufete sme neodolali a dali sme si tu obed.
Do Náchoda sme prišli a keďže stále pršalo, využili sme čas na prehliadku zámku v Náchode. Absolvovali sme jeden z okruhov na prvom poschodí. Dýchala na nás história majiteľov, hosťov hradu.
Na námestí mesta bol rozchod, ktorý sme využili na rýchle premiestnenie do krčmy, lebo stále pršalo. Domov sme prišli zrelaxovaní a plní očakávaní na zajtrajšok.
vzdialenosť – 66,5km, čistý čas – 4h 20min, nastúpaná výška – 1056m
Ráno bolo všade dobre napršané, tak sme upravili trasu, aby sme sa vyhli blatu a lúkam. Časť tejto cesty sme už absolvovali, ale opačným smerom. Išli sme cez Policu nad Metují do Machova. Od Ostrej Góry sme začali pozvoľne stúpať až do Karlówa na náhornú plošinu. Tu sme opäť navštívili náš už známy bufet. Mali už čapované pivo. Čapované poľské pivo 10 stupňové bolo nepitné, niektorí to vzdali hneď, niektorí skalní odolávali v pití. Najodolnejší bol Peter, ten vypil celý pohár. Cez okno sme ho všetci pozorovali a hlavne jeho grimasy. Aspoň bola sranda.
Potom sme nabrali smer Bledne Skaly. Išli sme cestou Doroga Alexandra. Tu začali poruchy na bicykloch. Najprv Samo mal zapletenú reťaz na prednom reťazovom kolese, neskôr Milka mala defekt a nakoniec Janka mala tiež zapletenú reťaz. Všetky opravy realizoval pri našej podpore Ľubo, začo mu patrí vďaka.
V Pstraznej som skoro minul miesto nášho obeda. V tejto reštaurácii si každý mohol uloviť rybu, ktorú mu pripravia na obed. My sme zvolili tú druhú možnosť. Najedení a občerstvení do sýtosti sme sa vybrali cez Žďárky do Hronova. V Hronove pri káve a koláčoch, sme sa rozhodli niektorí navštíviť ešte raz Poľsko a to Kudowu Zdrój. Bolo to pekné kúpeľné mestečko so svojimi obchodíkmi, kúpeľnými domami, parkami. Po minutí posledných zlotých sme sa opäť vrátili do Hronova a potom kombináciou cyklociest a hlavnej cesty sme došli domov.
Bludné skaly, Biele skaly a Veľká Hejšovina – PEŠO
Pešej varianty programu tohto dňa sa zúčastnili Poláček, Kučerová, Gurínová a Rosa s manželkou. Všetky tri navštívené miesta boli od seba dosť vzdialené a aj keď to bolo stále o skalných útvaroch, vždy to bolo v niečom iné a jedinečné. Bludné skaly s plateným vstupom 10 PLN a dĺžkou prehliadkovej trasy cca 2 km / 1 hod pripomínali svet zo sveta Flinstonovcov.
Biele skaly sú skalný hrebeň žiaľ dosť schovaný v lese (trasa cca 3 km / 1 hod) a Veľká Hejšovina s plateným vstupom 10 PLN a dĺžkou prehliadkovej trasy cca 5 km / 2,5 hod vynikala masívnymi skalnými blokmi, bludiskami a trasou cez veľmi úzke štrbiny, kde by mal Laurel Hardy dosť problém. My sme však samozrejme všetko bez problémov zdolali a keďže aj obedná prestávka v Karlow dopadla na jednotku, možno tento deň bez akýchkoľvek pochýb označiť za veľmi vydarený.
20.7. siedmy deň – Stárky – Trutnov – Úpice
vzdialenosť – 81,5km, čistý čas – 5h 5min, nastúpaná výška – 896m
Dnes nás čakala posledná trasa. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Prvá, Jurova skupina sa odviezla auto do Stárkov, kde sa k nej pripojila druhá skupina. Spoločne sme nenáročnou cyklocestou dorazili na prvé občerstvenie do Radvaníc. Tu sme plánovali si dať len niečo na občerstvenie, ale ponuka obsluhy a hlavne pripravenosť nás zlákali na vynikajúce jedlo. Bolo to chrumkavé pečené koleno. Prestávka sa predĺžila na obednú prestávku, ktorá sa určite oplatila.
Do Trutnova sme väčšinou klesali. Na námestí sme si vypočuli Ankin odborný výklad a pobrali sme sa na pivo do pivovaru alebo do krčmy. Zastavili sme sa aj pri pivovare Krakonoš. Jeho krčma bola plná fanúšikov metalových koncertov, ktoré v Trutnove boli skoro týždeň. Takto na sucho sme vystúpali z jamy, kde sa nachádzalo mesto a putovali ďalej zvlnenou krajinou s pekným okolím, ktoré sem-tam skrášľovali aj majestátne lipy.
Náš stále zväčšujúci smäd zachránilo športovisko s vonkajšími bazénmi, kde čapovali náš obľúbený Krakonoš. Po dobrom občerstvení nás, ako obvykle to býva, nás čakal dosť dlhý kopec. Z týmto Rtyňským okruhom sme sa rozdelili opäť na dve skupiny a každá skupina išla do svojho cieľa. My sme zvolili ľahšiu alternatívu, čiže bez väčších kopcov do Police nad Metují a potom rýchlo do nášho hostinca.
Po jedle nás čakala opäť hudobná produkcia od Ľuboša a poctivo sme vydržali do pol jednej nadránom.
21.7. ôsmy deň – odchod
Ráno sme sa opäť rozdelili na posádky áut, nonstopári išli skoro ráno na vlak. Rozlúčili sme sa navzájom a vyrazili sme smer naša domovina.
Na záver hodnotím akciu ako vydarenú. Zásluhu na tom mali všetci a musím povedať aj ten náš týpek, pán domáci. Bola s nim občas sranda. Táto akcia by sa mala volať „putovanie za skalami až skalkami“.
Rozmanitosť prírody Broumovska a dobrá partia ľudí, kde dobre prvý krát zapasovali Gubiovci a Macejka, vytvorila zážitok, na ktorý sa bude dobre spomínať. Ešte si na záver vážim prácu Ľuba, Jura na príprave.
Za MKCK sa na akcii zúčastnili: I.Naništa, J.Michalcová, M.Farkašovská.
Ako hostia: M.Liška (Lišiak), D.Janus, J.Chudý, I.Vargová, J.Ščibravý.
Spolu: 8 účastníkov
Garant akcie Igor pripravil v sobotu 14.7.2018 pre záujemcov o cykloputovanie trasu z pútnického mesta Šaštína do významnej obce Záhoria do Veľkých Levár a odtiaľ na RS Rudava. U domácich sa tieto štrkové jazerá volajú „Šutrovňa“. Rekreačná oblasť Rudava je odkrytá pozemná voda v tieni borovicového lesa. Štrk, ktorý sa tu začal ťažiť v roku 1953 bol odvážaný do neďalekých Veľkých Levár, kde ho spracovávala Prefa n.p. Veľké Leváre na stavebné prefabrikáty…. Do vyťaženej plochy začala prenikať spodná voda a tento priestor sa stal vyhľadávaným miestom hlavne letných turistov. V prípade tuhej zimy sa oblasť stáva rajom korčuliarov a hokejistov. Dnes má vodná plocha viac ako 50 hektárov a priľahlé brehy a pozemky aj s ihličnatým porastom tvoria 98 hektárov. Na brehoch jazera sa nachádzajú tri pláže o ktoré sa obec Malé Leváre pravidelne stará. Je to pláž pri Poľovníckej chate a dve pláže na Centrálnej pláži. Dostupná je požičovňa malých vodných plavidiel, lehátok, areál plážových športov, bufety. Centrálne pláže sú pieskové s veľmi mierne klesajúcim dnom.
Doprava do štartu akcie Šaštína bola možná autom alebo vlakom ŽSR. Oproti minulému roku sme všetci účastníci zvolili dopravu vlakom o 9:09 hod. Na žel. stanici v Šaštíne sa stretáme krátko po 10:19 hodine spolu 8 účastníkov odhodlaných zdolať toto piesočné dobrodružstvo. Po vyložení bajkov, zoznámení sa a tradičnej štartovej fotke vyrážame po 10:35 h smerom k bazilike Sedembolestnej Panny Márie – Národnej svätyne v Šaštíne. Je sobota a máme šťastie že je bazilika otvorená aj mimo času bohoslužieb pre návštevníkov a turistov. Čo aj s pokorou využívame na krátku prehliadku a duchovné zastavenie v majestátnych priestoroch baziliky. Po duševnom „osviežení“ sa opäť zberáme na bicykle a podľa plánu vyrážame smerom na Gazárku – známe miesto oddychu na kraji borového lesa s krásnymi vodnými plochami.
V bufete na pláži sa krátko zastavíme na malé občerstvenie a doplnenie tekutín. Po občerstvení sa poberáme na žltú C trasu a zároveň lesný náučný chodník smerom na chatu Lásek a osadu Tomky. Piesočnatý chodník nám dáva miestami zabrať a tak musíme občas potlačiť bicykle aj na pešo. Informačné panely Lesov SR sú pravidelne rozmiestnené a zoznamujú turistov s prírodnými a historickými zaujímavosťami tohto územia Záhorskej nížiny. Na jeseň sa lesy menia na pravý hubársky „raj“. Je tu možno nájsť suchohríby, dubáky aj bedle. Jeden pár pekných „vyrastených“ bedlí vidieť popri lesnej ceste kúsok za kaplnkou. Tu sa počkáme a dáme „dokopy“. Marianna má dnes cestný bicykel a tak sa jej kolesá v piesočných úsekoch trasy ľahšie „zahrabú“ a musí častejšie ísť peši oproti ostatným na „horských alebo trekových“ bicykloch.
Inak cesta ubieha príjemne a čoskoro sme na rázcestí pri horárni Lásek. Dozvedáme sa čo je „mŕtve drevo“ k čomu slúžia mravce v lese a objavíme zákutie s mokraďou… Pomaly ale vychádzame z lesa a poľnou cestou prichádzame do osady Tomky. Vyprahnutí a smädní z piesočnej cesty začíname pociťovať silu poobedňajšieho slnka. Vhod padne zastavenie pri strome so žltými mirabelkami, kde sa trocha popasieme. Naše pohľady zaujme trojica pasúcich sa mladých koní na blízkej lúke ako aj plné bocianie hniezdo na stĺpe pri ceste. Posedenie u Tonky tohto roku vynechávame a plynule pokračujeme za kostolíkom ďalej. Lesným cyklochodníkom sa z Tomkov presúvame do osady Húšky. Tu okrem farmy a hospodárskych budov objavujeme aj pekne obnovené a opravené pôvodné staré chalupy. Žatva na poliach pokračuje a tak sa ešte minieme s pár traktormi a kombajnom.
Čoskoro sa zastavujeme v obci Závod na doplnenie tekutín u Amaly. Čaká nás už „len“ 6 km do V.Levár. Okolo 14:30 h sme na „krížnej“ ceste ktorá nás dovedie až do Habánskeho dvora vo V.Levároch. Po príchode do „habánov“ sa zastavíme pri infopaneloch kde sa dozvieme v skratke o faktoch spojených s komunitou a životom Habánov vo V.Levároch. Ešte zastavenie v malom amfiteátri kde sa treba odfotiť. Z obce V.Leváre sa presúvame asfaltovou cestou na obhliadku RS Rudava v blízkych Malých Levároch. V pláne máme aj kúpanie na „šutrovni“ no všetky vhodné miesta sú už obsadené rybármi alebo dovolenkármi. Možno niekedy zas nabudúce, keď sa podarí „objaviť“ opačný breh jazera.
Zastavíme sa ešte na langoše v bufete na pláži a dávame zbohom Rudave. Je už čas na spiatočnú cestu cez V.Leváre- Závod- Tomky- Borský Sv.Jur- do Šaštína. V Borskom Jure prebiehajú bežecké preteky tak sa snažíme bežcov ešte krátko popri ceste povzbudzovať. Na rovnej ceste do Šaštína je priaznivý vietor do chrbta a tak sme okolo 19 hod v cieli dnešnej cyklotúry. Ešte urobíme pár cieľových fotiek na peróne žel. stanice a počkáme na vlak do Trnavy. Slnko už pomaly zapadá za obzor.
Tak sa krátko rozlúčime a poberáme domov. Zhodnotíme deň – že všetko to tak rýchlo prebehlo a je zas večer. Vďaka za super partiu na akcii priatelia-ky.