Akcia Bradlo

Bradlo 2.5.2010

Napriek tomu, že počasie ešte ráno cca o 7:00 nedávalo jasnú odpoveď, či nám dnes na túto akciu dovolí ísť, celkovo sa na trasu vydalo až 18 cyklistov (z MKCK to boli: Kraic Ľuboš, Naď Vlado, Trnka Fero, Benedikovič Jozef, Škoda Palo, Stríž Ondrej, Lavor Kamil, Nižňanský Marek, Ševčík Milan, Ilavská Božka, Gurínová Hela, Putera Vlado, Poláček Juraj a Oravec Vlado).

Ráno o 8:00 sa pri Amfiku v Trnave stretávame štyria cyklisti (Kraic, Naď, Trnka a Benedikovič). Je po daždi, cesty sú mokré, ale vydávame sa na trasu smerom na Dolnú a Hornú Krupú. Na Prekážke nie je nikto. Na okolitom teréne badáme, že tu pršalo asi dlho, lebo blata je tu pomerne veľa. Preto meníme plán trasy a ideme radšej po hlavných cestách cez Dechtice. Na Dobrej Vode nás čaká Ondro Stríž a dobehnú nás Daniel Kraic, Lubo Ondrejkovič a Paľo Škoda. Na oblohe sú ťažké olovené mraky a my sa vydávame lesnou cestou smer Brezová pod Bradlom. Hneď za dedinou začína pršať. Prší celou cestou až po Brezovú. Volíme sa radšej schovať na miestnej benzínovej pumpe a prečkať dážď, veď sme aj tak už dosť premoknutí. Tu prichádzajú od Jablonice Marek Nižňanský aj s manželkou a Milan Ševčik s Igorom Matkovčíkom. Od Košarísk volajú Božka Ilavská aj s Helou Gurínovou, že je to tam tiež upršané a tak pri pohľade na v hmle zaparený vrchol Bradla padne rozhodnutie, že hore na Bradlo nejdeme a ideme do Košarísk za nimi. Pekná nová cyklocesta nás dovedie z Brezovej až do Košarísk. V miestnej reštaurácii sa trochu osušíme a dáme niečo teplé do seba.

A predsa! Z Bradla telefonuje ďalšia partia (Poláček, Putera, Oravec a sólo cyklista Lavor), že sú tu hore. Pozdravíme sa, ale hore na Bradlo už nejdeme.

Je pod mrakom, neprší a sem tam vykukne aj slnko. Z Košarísk pokračujeme smerom na Podkylavu, Boory, cez Prašník do Vrbového, kde sa rozlúčime z partiou smerujúcou na Chtelnicu. Ďalej pokračujem až do Trebatíc. Tu sa rozlúčime z Božkou a Helou a zbytok skupiny smeruje cez Malženice do Trnavy a domov.

Neistota, ktorá ráno z vývoja počasia vládla, vytvorila aj to, že sa ľudia rozhodovali ísť na akciu až na poslednú chvíľu a niektoré vzniknuté jednotlivé skupinky o sebe vôbec nevedeli.

Aj napriek tomu chcem poďakovať všetkým, v ktorých zvíťazila odvaha popasovať sa s nepriazňou počasia, odhodlali sa „osedlať svoje tátoše“ a vydali sa napospas počasiu. Veď ono sa nakoniec trochu aj umúdrilo a my sme mohli obdivovať krásne zakvitnuté Myjavské kopanice.

Ľuboš Kraic

Akcia Dobrá Voda

Dobrá Voda 25.4.2010

Zoznam členov na tejto akcii :
J. Michalec, K. Lavor, M. Śevčík, J. Nádaský, F. Trnka, M. Babišík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, P. Hovorka, I. Naništa, V. Oravec, V. Putera, D. Surovčík, V. Naď, O. Stríž, Ľ. Slaný, F. Krajčovič, A. Nováková, B. Ilavská, T. Ilavská, J. Antal, M. Śuga, J. Poláček, P. Herceg

Druhá plánovaná cykloakcia (hoci posunutá o týždeň neskôr) asi lámala všetky doterajšie rekordy čo sa týka účasti. Na prezenčnú listinu sa podpísalo 54 cyklistov, z toho bolo 24 členov nášho klubu. Za veľmi pekného počasia a takmer bez vetra sa z rôznych strán nášho kraja zhŕkli ako kŕdeľ vysmädnutých vtákov dňa 25.4.2010 o 12.00 hod. pri reštaurácii na Dobrej Vode skupinky cyklistov a cyklistiek z nášho klubu a tiež našich fanúšikov a iných priateľov cyklistiky. Dokonca nás prišiel pozrieť a povzbudiť hoci na barlách aj veľký maród J.Michalec.

Pri pivku a pizze sme si odskúšali nové dresy, ktoré nám priniesla na odskúšanie Božka Ilavská. Mnohí sme sa po zimnej prestávke stretli prvý krát, tak bolo o čom hovoriť, dokonca strieľalo aj šampanské -T.Ilavská si pripomenula narodeniny. Po hodinke a niečo sme sa rozpŕchli opäť rôzne skupinky rôznymi smermi, nabrali kurz domovina trochu zrelaxovať unavené svaly.

Tie jarné začiatky bývajú ťažšie. Ďakujem ako garant tejto akcie všetkým účastníkom tejto akcie a teším sa na ďalšie stretnutia na bicykli .

P.Herceg

Otvorenie cykloroka 2010 – Jašter

Zoznam účastníkov: I.Naništa, D.Fáziková, B.Ilavská, J.Budoš, P.Škoda, D. Surovčík, V.Naď, F.Krajčovič, D.Ješko, P.Vrábel, J.Poláček, Vlado a Nina Oravcová, O.Stríž, J.Nádaský, M.Ševčík, M.Nižnanský, M.Unger, K,Lavor.

Hostia: J.Hergotová, P.Princ, V.Kováč, J.Kalina, Ľ.a M.Škumát.

Počasie: oblačno, teplota vzduchu cca 10 st.C, veterno.

Priebeh akcie: Dlho očakávaná 1. Jarná cyklotúra (11.4.2010) je už tu. Partia z Trnavy a okolia sa ráno po 10:15h stretávame na parkovisku pri „Amfíku“. Tu sa postupne dávame dohromady, aby sme mohli o 10:30h vyraziť na trasu.

Po tradičnom fotografovaní sa a určení trasy, nasadáme na bicykle a smerujeme na výpadovku z mesta smer Malženice, Trakovice, Leopoldov, Hlohovec a Jašter. Počasie je ešte obstojné, neprší (aj keď p.Iľko predpovedal prehánky). Iba ostrý protivietor nám sťažuje rýchlejšie postupovať vpred.

Pelotón sa tradične trhá na viac „výkonnostných“ skupín. Plánovaná je občerstvovacia prestávka v šenku u J. Bučka v Trakoviciach. Tu sa aj na chvíľku zastavíme, ale tradičné „orosené“ radšej oželieme, nakoľko je to v dnešných časoch zvýšených kontrol polície zameraných na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, veľmi drahý špás. Občerstvíme sa kofolou a radšej šliapeme k Hlohovcu, pretože začína jemne popŕchať. Citeľne sa ochladzuje, keď šliapeme okolo Slovliku v Leopoldove. A v diaľke už vidno čierne mračná.

Na Jašteri sa stretáme cca okolo 12h aj s partiou od Piešťan. Božka Ilavská priniesla so sebou na skúšku aj ukážky dresov a cyklooblečenia od fy Craft. Potom začína debata a skúšanie oblečenia pre pánov aj dámy. Zhodujeme sa v tom, že materiál je kvalitný, ale bude treba priniesť ešte na odskúšanie viac veľkostí (od L až po XXXL). Po obedňajšom občerstvení ešte chvíľu debatujeme. Pribúdajúce čierne mračná nás nútia už dlhšie nevysedávať v príjemnom interiéri reštaurácie Jašter, ale treba sa pobrať na cestu späť k rodinám domov. Cyklotúry sa zúčastnili aj hostia, priatelia z cykloklubu z Hnčiaroviec n/Parnou a J.Hergotová z Ružindola. Pelotón sa rozrástol aj o nových cyklopriateľov p. P.Princa, V.Kováča, J.Kalinu. Sprievodné vozidlo a zdravotnú službu zabezpečoval F. Krajčovič alias „Fazulka“.

Lúčime sa a dohadujeme si ešte termín ďalšieho stretnutia. Stretneme sa až v nedeľu 25.4.2010 (na Mareka) na Dobrej Vode. Všetkým účastníkom akcie patrí vďaka za účasť a dôstojný priebeh tradičného Otvorenia cyklosezóny na Jašteri v r. 2010.

V mene svojom aj výboru Malokarpatského cykloklubu prajem všetkým členom ale aj priaznivcom cykloturistiky veľa zdravia, šťastia a km bez nehôd v r. 2010.

I.Naništa

Predsilvestrovský výstup

Z MKCK sa zúčastnili: Naď, Kraic, Kraicová, Naništa, Michalec, Budoš, Herceg, Hovorka, Ilavská, Putera a Poláček.

V nedeľu 27. decembra 2009 Malokarpatský cykloklub ukončil tohtoročnú sezónu poslednou svojou poslednou plánovanou akciou.

Hoci sme vstávali skoro ráno, dobre nám padlo po sviatkoch a permanentnom prejedaní trochu sa vyvetrať v zimnej prírode. Trnaváci prišli pol šiestym vlakom do Piešťan a tu sa streli so domácou skupinkou. Ďalej sme pokračovali autobusom do Modrovky, odtiaľ pešo do Lúky. A tu sa stretávame s poslednou partiou, ktorá prišla na autách. Odtiaľto už všetci spoločne po turistickej značke smerujeme k hradu Tematín. Stúpanie dá zabrať, ale neprší, blato je celkom v norme, takže sme v pohode za chvíľu hore na hrade. Výhľady sú celkom pekné, takže môžeme sa aj trochu kochať. Ďalšie kroky vedú smerom na Bezovec. Cesta je síce trochu vlnovitá, ale výšku moc nestrácame a sem-tam máme výhľad do údolia. Na Bezovci nie je po snehu ani chýru, len veľmi úzky pás technického poprašku, ktorí využíva len hŕstka lyžiarov. Odtiaľ sa spúšťame dolu do Hrádockej doliny, kde sa zastavujeme na chate nášho kamaráta Rasťa Mocku a dobre nám padne malé občerstvenie v podobe hriatej slivovičky a nakrájanej klobásky.

Ďalšia cesta pokračuje už len po rovine do dedinky Hrádok. Tu v miestnom hostinci akciu patrične zhodnotíme. Autobusom sa dovezieme do Lúky, kde sú zaparkované autá našich šoférov. Máme šťastie je trochu ešte voľných miest, takže všetci sme nakoniec dovezení: niektorí do Piešťan a niektorí až do Trnavy.

Nastáva čas rozlúčky, ale nelúčime sa nadlho. Veď nastávajúca sezóna sa nezadržateľne blíži.

Ľubo Kraic

Katarínka 2009

V sobotu 21. novembra 2009 sa počasie nejavilo nejako zvlášť priaznivo (teplota okolo +5°C a slabé mrholenie), ale to nevadilo akcii Katarínka. Pretože to bola akcia, na ktorej sa nebicyklovalo (pravda až na jednu výnimku: Ľubo Rosa nás navštívil na svojom bicykli), ale len spomínalo na uplynulú sezónu, zhodnocovalo cyklistické nasadenie a hlavne trochu zabávalo pri dobrom guláši, lahodnom vínku a za zvuku country music, ktorý vyladili tri gitary pod prstami Milana Ďugu, Jana Budoša a Ľuba Kraica. Veď takéto dlhé sychravé zimné večery sú na to, ako stvorené.

Okolo obeda preberáme chatu od správcu a začíname sa pripravovať na večer. Dobrý gulášik pripravuje duo Janka Šugová a Vlado Naď s neustálou pomocou „smeny v kuchyni“ Ľuba Kraica. Partia pod vedením Jozefa Michalca (Herceg, Naništa, Šuga…) pripravovala drevo do krbu.

Postupne začali prichádzať ďalší členovia až nastal čas, aby sme pri praskaní dreva v krbe, pri dobrom guláši a vínku začali za technickej pomoci Mareka Nižnanského (notebook s premietačom) prezerať si fotografie z našich tohtoročných akcií. A veru mali sme čo pozerať a mali sme sa čím pochváliť. Veď tohto roku, dá sa to tak povedať, čo akcia, to krásny zážitok. Vďaka dobrému nápadu garantov mohli vzniknúť také akcie, ako napr: Filipovské údolie, Lednicko-valtický areál, Javorníky, Luhačovice, Čičmany, Orlice, Pieniny, Zlatnícka dolina atď. Nie je možné všetko vymenovať, ale je vidieť, že náš klub cyklisticky žije a spája nás spoločná diagnóza – láska k bicyklovaniu.

Na chvíľku nás prišla navštíviť aj naša klubová cyklistická rodinka Tóno Gieci s Lenkou a malou Leou, ktorá na prvú tohtoročnú akciu prišla ešte v maminkinom brušku, teraz už na nás hľadela svojimi malými zvedavými očkami.

Okolo polnoci sme navštívili, ako už tradične, kláštor Katarínka, kde sa za pomoci dobrého vínka množstva aktuálnych vtipov rozprúdila celkom dobrá nálada. Tá pokračovala aj po návrate na chatu za hrania gitarového tria, spevu trampských piesní a tanca až do štvrtej hodiny rannej.

Takže dobrý cyklista sa okrem bicyklovania musí vedieť aj dobre zabaviť. A to členovia MKCK na akcii Katarínka rozhodne dokázali.

Teraz nastáva obdobie kľudu, ale využime ho na tvorenie nových „cyklistických nápadov“ veď bicyklovanie po našej krásnej prírode, to je nevyčerpateľný zdroj inšpirácie.

Takže do toho, priatelia!

Ľubo Kraic

Posádka

Zúčastnení: Ľubo Kraic, Božka Ilavská, Hela Gurínová, Vlado a Nina Oravcoví, Peter Hovorka, Juro Poláček a Vlado Putera.

Je sobota ráno 26.9.2009, nádherné počasie, na oblohe ani obláčik, 20 až 25 stupňov. Radosť sadnúť na bicykel a vybrať sa niekam. Okolo 10:00 prichádzam na parkovisko pri amfiku v Trnave a čakám a čakám a čakám… O 10:30 zavelím sám sebe a idem smerom na Zavar. Mobil nechávam v pohotovosti v zadnom vrecku v nádeji , že ešte nejaký „opozdilec“ ešte na poslednú chvíľu zavolá a ja ho počkám na najbližšej križovatke. No nezavolal nikto.

Idem smerom na Zavar a Lovčice. Tu odbočujem pri zvonici do polí a po peknej asfaltke prichádzam až do Zeleníc. Tu stretávam v protismere Jura a Vlada. Tí idú do Serede a prídu po Posádky odtiaľ.

V Šulekove prejdem na hrádzu Váhu a po nej cca okolo dvanástej prichádzam do Hlohovca. Tu je práve jarmok. Snažím sa tej trme-vrme vyhnúť. Pri kostole sv. Michala sa stretávam s partiou z Piešťan, ktorá tento krát musela zachrániť česť klubu. Lebo inak by som išiel asi sám.

Za už spomínaného krásneho počasia opúšťame Hlohovec a stúpame popri hvezdárni na vyhliadku Šianec. Tá opäť nesklamala a zase bol z nej nádherný výhľad. Je tu postavená nová telekomunikačná veža, ktorá trochu zmenila výzor tohto kopca. Cez dedinku Bojničky prichádzame do miestnej časti Posádka.

Danovu chalúpku nájdeme celkom ľahko, pozdravíme sa s domácimi a na chvíľu posedíme pri burčiaku, špekáčikoch a Anička nám ponúkla chutné slané koláčiky. Pri takomto pohostení a dobrej debate nám čas rýchlo utiekol a bolo treba sa pobrať zase ďalej, ale teraz už každý k svojmu domovu. Piešťanci šli popri Váhu smerom na Hlohovec a Piešťany, ja s Petrom sme to potiahli spolu do Serede. Tu sme sa aj my rozišli, jeden do Vrbového a druhý do Zelenča.

Všetkým nám ostala milá spomienka na pekne prežitý cyklistický deň okorenený návštevou kolegu v jeho krásnej chalúpke.

Ľubo Kraic

Zlatnícka dolina

Prítomní: Budoš, Babišík, Michalec, Kraic, Naď, Poláček, Oravec, Mocko s priateľkou

Trasa: Šajdíkové Humence – Koválov Radošovce – Zlatnícka dolina Skalica vinice Holíč – Petrova Ves – Šaštín…….cca 80Km

Počasie: z rána polooblačno neskôr jasno, príjemne teplo.

V sobotu ráno sme sa vyrazili vlakom do Šajdíkových Humeniec. Bolo nás päť cyklistov Kraic, Naď, Michalec, Babišík a ja. Na stanici v Šajdíkové Humence sme počkali na Poláčka z Piešťan, ktorý prišiel autom. Vyštartovali sme na bicykloch do dedinky Koválov, kde sa náš priateľ cyklista sa nedávno priženil. Štefan Škoda so svojou mladou manželkou a svokrom nás privítali a čakalo nás bohaté občerstvenie, kde nemohla chýbať domáca pálenka. Chystali sa na „trnkobraní“, čo znamená po našom na zber sliviek.

Po výdatnom občerstvení sme vyrazili do Smrdák. Tam sa k nám pripojila ďalšia partia z Piešťan, Mocko s priateľkou a Oravec. Už konečná zostava deväť cyklistov sa vybrala na trasu, ktorú som s Jurom mierne modifikoval. V Radošovciach sme museli zastaviť na občerstvenie, lebo Ľubo mal defekt na predné koleso. Po vizuálnej kontrole plášťa sa Ľubo od nás odpojil a uháňal do Skalice dúfajúc, že kúpi v sobotu nový plášť. My sme pokračovali do Zlatníckej doline po cyklotrase pre MTB. Celá dolina nám vyrazila dych svojou malebnosťou. Asfalt sa nám stratil a stúpali sme na najvyšší bod doliny asi 580m n.m. po spevnenej kamenistej ceste. Dávno som tak lesy plné zvery nevidel. Skoro som sa zrazil s laňou, ktorá mi krížila cestu. Po peknom zjazde po už kvalitnej ceste sme sa stretli s Ľubom v rekreačnej časti doliny.

Tu sme po dlhšom čakaní naplnili naše žalúdky a pokračovali sme do Skalice. V Skalici sme mali prestávku vo františkánskej vínnej pivnici. Degustovali sme vínka a hlavne skalickú frankovku v slnkom zaliatom exteriéry pivnice. Myslel som, že toto bude, ten najpríjemnejší vrchol našej akcie. Juraj navrhol cyklocestu zo Skalice cez vínne domčeky (hajlochy) a vinohrady. Cesta pre MTB stúpala k týmto domčekom , kde vinohradníci s láskou vyrábajú vínko – krv života. Pri jednom takom „hajlochu“ som sa opýtal, či majú dobré vínko. Rodinka, ktorá zapojila všetkých svojich členov do práce okolo hrozna, nás ponúkla sladučkým burčiakom a veľmi dobrým červeným vínom. Príjemne sme posedeli a popili na tráve v chládku domu. Ponúkli nás aj výbornými lokšami.

Dobre sa sedelo, ani sa nám nežiadalo ísť ďalej, ale čo by povedali naše rodiny, keby sme sa nevrátili domov. S veľkým sebazaprením sme sa rozlúčili s rodinkou, ktorej ani nevieme meno a vybrali sme sa do Holíča. Tu sme sa rozdelili a ani sme o tom nevedeli s osádkou auta z Piešťan. Nechcelo sa nám ísť po hlavnej ceste do Kútov, tak sme to nasmerovali cez Petrovu Ves do Šaštína.

Táto pahorkatina nám dala celkom zabrať, čo malo aj za následok zníženie alkoholu v krvi. V Šaštíne sme sa rozlúčili z Jurom, lebo ten musel ísť za svojím autom do Šajdíkových Humeniec. My sme len tak-tak stihli vlak do Trnavy.

Táto akcia bola krásna nie len bicyklovaním sa, ale aj spoznávaním príjemných ľudí a vína, ktoré neodmysliteľne patrí do skalického regiónu.

Jano Budoš

Pieniny

Ďalšia plánovaná pešo/cyklo turistika je už za nami, v dňoch 11.09. – 15.09.2009 sa 16 turistov (z toho 10 žien) zišlo večer v chatovej osade Goralský dvor v Haligovciach, 3 km od Červeného Kláštora, najvýznamnejšieho turistického strediska Zamaguria.

Na druhý deň ráno za pekného, slnečného počasia sme sa celá skupina rozhodli pre turistický výlet Prielomom Dunajca, ktorý patrí k najkrajším na Slovensku. Vychádza z Červeného Kláštora až po ústie Lesníckeho potoka, a po pravom brehu meandrujúceho Dunajca sme šliapali po červeno značenom chodníku tzv. Pieninskou cestou, občas sme zakývali a pozdravili sa s pltníkmi a turistami na pltiach, obdivovali sme vysoké a strmé skalné bralá a asi 2 km pred poľským kúpeľným mestečkom Szczawnicou nás poľský pltník previezol na druhý breh Dunajca, kde začínal modro značený turistický chodník.

To už bola trochu náročnejšia turistika, ale to prevýšenie (až na 982 m) stálo za to, tie nádherné výhľady, najmä z vyhliadkovej skaly Sokolica (747 m) na meandrujúci Dunajec, ktorý sa až neskutočne kľukatí celým Prielomom a vytvára úžasnú scenériu prírodnej rezervácie Pienin.

Zo Sokolice sme zase spadli do sedla, aby sme potom vystúpili na najvyšší bod dnešnej túry – Tri koruny (982 m), opäť neopakovateľné vyhliadky na celý kraj. Nasledoval príjemný zostup dolu do Červeného Kláštora a do Goralského dvora, kde nás už čakal objednaný pečený baran a živá hudba. To sme si objednali spolu s výletníkmi z východného Slovenska. Ich dievčatá nám dali riadnu lekciu z tanca a zábavy až do druhej ráno.

A tak na druhý deň sme volili ľahšiu túru – splav Dunajca na pltiach takmer do Lesnice, to bol veľmi silný zážitok, potom sme šli na pešo do Szczawnice, nasledovala prehliadka mesta, späť do Lesnice, kde sme už mali zjednané bicykle, k nim sme vyfasovali predpotopné čierne prilby , čo nás teda riadne rozveselilo (vyzerali sme ako nemeckí vojaci) a keď sme si o trochu neskôr natiahli ešte aj pršiplášte (trochu nám zapršalo na záver), tak nám turisti, ktorých sme na chodníku vedľa Dunajca stretali, naľakane uskakovali do priekopy.

Takže sme mali turistiku pešiu, aj sme splavovali a na záver cyklo jazdu až na chaty, kde sme bicykle odovzdali vedúcemu. Večer sme spoločne ukončili vínom a spevom pri gitare.

Tretí deň (znovu pekné počasie) sme ráno vyrazili na pešiu túru do V. Lipníka a odtiaľ po červenej značke cez hrebeň Spišskej Magury (Veterný vrch 1112 m) do kúpeľov Vyšné Ružbachy. Cestou sme nazbierali plné tašky dubákov, kozákov a kuriatok, z ktorých nám kuchárky ďalšie ráno urobili chutnú praženicu.

Po raňajkách sme sa rozlúčili s domácimi, niektorí sme ešte cestou domov navštívili Zakopané – kúpiť darčeky pre najbližších a večer sme už všetci boli doma.

Paľo Herceg

Orlické hory

Akcia sa konala od 23.8. do 30.8.2009

Prezenčná listina:
Ján Budoš, Juraj Poláček, Peter Hovorka, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Vlado Oravec, Nina Oravcová, Vlado Putera, Božena Ilavská, Helena Gurínová, Peter Chnapko, Jozef Koprna, Paľo Herceg, Vlado Naď, Ondrej Stríž, Ľubomír Slaný, Igor Naništa, Igor Naništa, Martin Naništa, Anton Gieci, Mário Gieci, Marián Modrovský

Ako každý rok, tak aj tento, v záujme členov MKCK bolo preskúmať v sedle bicykla zase nejakú časť krásnej krajiny našich západných susedov. Voľba padla na Orlické hory. Celkom nenápadné, ale zato veľmi malebné a cyklistom poskytujúce ohromné poznávacie zážitky. Veď majú v priehrští veľa atrakcií: Deštnou, Šerlich, úžasnú vyasfaltovanú cyklocestu po hlavnom hrebeni, malebné dolinky s učupenými dedinkami, krásne lesy, zachovalú sústavu bunkrov a opevnení z obdobia pred druhou svetovou vojnou, pekné zámky (Opočno, Častolovice…), krásne mestá: Náchod, Nové mesto nad Metují, Dvůr Králové…, Babičkino údolí, no a v neposlednom rade len za rohom sú majestátne Adršpachské skaly.

Takže „menu“ ako sa patrí. Len či na to bude jeden týždeň dosť. No a ako bonus, ale to sme predtým ešte nevedeli, čakalo nás päť krásnych slnečných dní.

Naším „hlavným stanom“ sa stáva mesto Dobruška známe ako rodisko F.L.Věka známeho českého vlastenca z dôb národného obrodenia a známe aj svojim malým pivovarom a pivom značky „Rampušák“. Sem prichádzame v nedeľu 23. augusta a ubytovávame sa v miestnej Sokolovni.

V pondelok ráno vyrážame po trase: Dobruška-Bohdačín-Peklo. Zastavujeme sa v malebnom hostinci uprostred prekrásnych hôr. Dobre padne malé občerstvenie a pokračujeme smerom na Náchod. Tu si prezrieme centrum a zámok a posilníme sa obedom, lebo nás čaká prudké stúpanie na Jiráskovú chatu. Bohužiaľ je pondelok a je zavretá. Pokračujeme k bunkru Dobrošov, svedkovi dôkladne premysleného, ale bohužiaľ zbytočne postaveného obranného opevnenia. Po krátkej prehliadke bunkra pokračujeme cez malebné dedinky Čermná, Borová, Nový Hrádek do Nového Města nad Metují. Mesto má krásne námestie, ale práve ho opravujú a vládne tu ťažká technika. Za pozornosť tu stojí miestny zámok s krásnou záhradou a múzeum hodiniek (zn. Prim). No a čaká nás už len cesta do Dobrušky. Prešli sme 60 km. Takže malý tréning na utorok.

V utorok nás čaká náročná etapa po hrebeni Orlických hôr. Začíname pomaly stúpať a naberať výšku cez dedinky Bačetím, Kounov, Plasnice do Deštnej v Orlických Horách. Stúpanie dá zabrať, ale okolie je úžasné: príroda ako z obrázku. Pri pohľade na malebné dedinky s „roubenými chaloupkami“ s povysádzanými pestrými kvetinkami človek ľahko zabudne na únavu. Po krátkom odpočinku v Deštnej stúpame na kótu 1013m – na Šerlich a Masarykovu chatu. Tu nám dobre padne obed na posilnenie sa pred peknou, ale zato dosť členitou cestou po hlavnom hrebeni. Po ceste máme kopec Velkou Deštnou (svojou výškou 1115m je najvyšším v Orlických horách), Kunštátskú kaplnku a samozrejme asfaltový koberec, z ktorého máme neustále výhľady do tzv. Orlického Záhoria. Z križovatky Pěticestí schádzame z hrebeňa a v dedinke Říčky sa trochu občerstvíme, lebo nás čakajú dve stúpania; ľahšie do Zdobnice a ťažké na Luisino Údolí. Únava dosiahla už pomerne vysoké štádium, takže volíme krátku zastávku v Deštnej a potom poďho do Dobrušky.

V stredu mala byť odpočinková túra po roztrúsených malebných dedinkách a samotách v podhorí, ale počet nastúpaných metrov počas dňa a počet prejdených kilometrov tomu nijako nenasvedčovali. V Uhřínove sme navštívili skanzen stredovekej dediny, pozreli si zámok Častolovice, zámok Doudleby, kde režisér Juraj Jakubisko natáčal svoju Báthoričku. Táto etapa by sa pokojne mohla volať aj slivková, pretože celý deň popri cestách bolo neuveriteľné množstvo zrelých sliviek.

Štvrtok volíme už bezpečne odpočinkový. Navštívime miestny pivovar, zámok Opočno, neďaleké Babičkino údolí, vodnú nádrž Rozkoš, zvanú aj Východočeské more.

Ušetrené sily ľahko míňame v piatkovej etape, ktorá nás opäť cez neopakovateľne krásnu, ale členitú krajinu dedinkami Bystré, Sněžné a Olešnici doviedla na chatu Čihalku. Tu je potrebné sa občerstviť, lebo zanedlho prichádzame do Poľska. Kolorit sa mení, ale zostáva krásny, čo dosvedčujú dedinky Zieleniec, Mostowice. No a vidieť Orlické Záhorie zdola je ohromný zážitok sám o sebe. Dobrý pocit nám nepokazia ani dve stúpania na Šerlich a z Šerlišského mlyna na sedlo pod Polomským kopcom. Dobrý pocit bohužiaľ nevydržal dlho Paľovi Hercegovi, ktorému sa v poľskom Zielenci začala šnúra piatich defektov a nebolo mu umožnené dostať sa do cieľa po vlastných a bol, našťastie pre neho, dovezený do Dobrušky náhodne okoloidúcim autom s nosičom na bicykle. My ostatní sme sa ponáhľali do Bačetína, kde na nás čakali pečené bravčové kolená, ako lahôdka dopriata po ťažkých Orlických etapách. Večer bola v Dobruške Country zábava a komu ostali ešte sily, šiel sa zabaviť.

Sobota nás prekvapila upršaným počasím a preto polovica členov volila tento deň ako odchod domov. Druhá polovica navštívila zámok Opočno a keďže sa počasie trochu umúdrilo, navštívili aj Adršpachské skaly.

Domov sme prišli všetci v poriadku. To veľké „menu“, ktoré sme si pripravili na začiatku, sme „skonzumovali“ takmer celé. V tomto prípade nás bruchá neboleli, možno trochu nohy. Hlavne aby zážitky zapísané v našich dušiach zostali v nás čo najdlhšie.

Ľubo Kraic

Pruské – Vršatec

Ďalšia akcia MKCK sa konala na Vršatec. Kvôli nepriaznivému počasiu sa preložila na nedeľu. 23.8.2009. Zúčastnili sme sa na nej poskromne, traja účastníci: Jitka Hergotová, Danka Fáziková a Pavol Škoda.

Počasie nám v nedeľu prialo, ako vidieť i na záberoch. Ráno sme nasadli na vlak a doviezli sme do Trenčína. Odtiaľ sme vyrazili na Skalku n.Váhom, Nemšovú a Pruské. Cesta bola skoro bez áut. Trochu nás brzdil protivietor, ale dalo sa to zvládnuť. Po chvíli sme dorazili do Pruského, kde sme sa poriadne nadýchli a poďho šliapať 6km do kopca. Krásne výhľady na okolitú krajinu nám dodávali síl ísť ďalej. Až prišiel konečne vrchol. V dedine sme sa posilnili. Miestne Pohostinstvo bolo ešte zatvorené a tak sme sa vydali cestou popod bralá na Červený Kameň. Vychutnávali sme si 16% klesanie. Z Červeného Kameňa nás čakal asi 7km úsek po štátnu hranicu a ešte posledný kopec a už len zjazd do prvej dediny, kde sme sa občerstvili a preberali výhľady na okolitú prírodu.

Po chvíli sme sa pobrali do mestečka Brumov-Bylnice, kde sa nachádza zrúcanina hradu. Tam sme potom chvíľu pobudli a popozerali atrakcie, ktoré sa chystali pre deti ako vidieť aj na fotkách. Po načerpaní tekutín a posledných záberov sme sa vydali na cestu naspäť. Odmenou nám bol priaznivý vietor do chrbta a tak sme to potiahli až do Trenčína. Ešte posledné foto na stanici a obohatení o ďalšie kilometre sme sa pobrali šťastne domov.

Pevne veríme, že si akciu ešte zopakujeme vo väčšom počte. Tak bralá zatiaľ dovidenia.

Paľo Škoda