Stretnutie na Jašteri 19.4.

Akcie sa zúčastnili: I.Naništa, D.Fáziková, P.Škoda, M.Ševčík, M.Šuga, A.Masaryková, B.Ilavská, D.Polák, P.Vrábel, M.Valovičová, D.Vrábel, H.Gurínová, J.Benedikovič, J.Michalec, J.Čavojová, D.Surovčík, E.Kraicová, Ľ.Kraic, M.Nižnanský, J.Poláček, J.Kliha, V.Oravec, J.Nádaský, I.Matkovčík, J.Budoš, M.Babišík, A.Nováková, K.Lavor, Ráno nás v Trnave prišiel na štart vyprevadiť V.Naď.

Hostia: M.Lukačovič, D.Janus, I.M.Ondrášiková, N.Oravcová, V.Mikesková, V.Kobelovský, D.Kobelovská, V.Dusíková.

Po dlhej zimnej prestávke sme opäť „oprášili“ naše 2-oj kolesové „tátoše“ a privítali nový cyklorok jazdou na Jašter. Zraz v Trnave bol o 10 hod pred športovou halou na Rybníkovej ul. Počasie bolo vcelku svieže- jarné teplota vzduchu cca 8 st. C. Našťastie ustal vietor a objavilo sa slnko ktoré rýchlo zohrievalo naše „skrehnuté“ duše. Pišťanci mali zraz pri kruhovke v cca rovnakom čase. Po tradičnom zvítaní a „štartovej“ fotografii vyrážame na cestu „odkrajovať“ prvé jarné km. Cez Kopánku ideme okolo letiska smerom na Malženice- Trakovice- Hlohovec. Na začiatku mosta do HC odbočujeme vľavo na hrádzu Váhu až prídeme k starému železničnému mostu. Prejdeme ním do HC na cyklochodník pri štadióne. Príroda okolo ožíva zeleňou a stromy sa „obliekajú“ do kvetov. Rybári pri Váhu tiež skúšajú uloviť prvú jarnú rybu. No nás čaká ešte pár km a po jazde uličkami vidíme na úpätí svahu za HC cieľ našej 1 túry Viechu Jašter.

Tu sme dnes o „čosi“ skôr ako obyčajne keďže „tradičnú“ zastávku v Trakoviciach vynechávame. Na dvore pred Jašterom nás už čakajú priatelia (-ky) z Piešťan a okolia. Akciu prišli podporiť aj hostia z KST Bezovec s V.Mikeskovou.

Úderom 12. hod. je otvorená aj viecha a tak zasadáme do lavíc pekne dostavanej terasy. Príjemná a rýchla obsluha čoskoro nosí na stoly požadované jedlá a nápoje. Rozbieha sa debata o plánovaných akciách v r.2015. Zároveň prebieha aj skúška návlekov k cyklooblečeniu. Predseda klubu navrhuje zakúpiť určité množstvo reklamných predmetov (perá a reflexné pásky s logom klubu) určené na propagáciu klubu ako aj pre darcov 2%. Spomenieme si aj na chorého Martina G. ktorému držíme palce a prajeme mu skoré uzdravenie.

Na Jašteri sa k nedelnému obedu k nám pripájajú Janči a Milan. Dnes sú v „civile“ lebo idú ešte o chvíľu na smenu do EBO. Ceníme si aj takúto aktivitu. S hospodárkou klubu „doriešujeme“ platbu členských známok za r.2015. Po obede a občerstvení nasleduje fotenie na dvore pred Jašterom. Lúčime sa s priateľmi (-kami) a tešíme sa na 2. cyklojazdu na D.Vodu. Cestami aj „necestami“ sa opäť vraciame domov. Cyklosezóna MKCK 2015 je úspešne OTVORENÁ.

zapísal: I.Naništa

Kremnica – bežky 7.3. – 8-3.

Zimný prechod Kremnickým pohorím 7.3. 8.3.2015

Akcie sa za MKCK zúčastnili:J. Budoš, P. Herceg, V. Naď, I. Naništa.

6.3.Príchod

V piatok podvečer sme prišli autom do Kremnice, kde sme sa stretli U modrého kocúra s Julom. Po nočnej prechádzke po Kremnici sme sa vrátili do hotela.

7.3. prvý deň trasa : Turček-Jegorovka-Flochová-Tabla-Kordické sedlo-Skalka

Ráno nás autobus odviezol na Turček, odtiaľ nás čakala rozrytá, ale našťastie zamrznutá cesta smerom na chatu Jegorovku. Tu sme sa konečne dočkali snehu na bežkovanie. Čím vyššie sme pokračovali aj stopa sa vylepšovala. Na kopci nad Jegorovkou pri pravidelnom občerstvení sa mi podarilo zlomiť bežku. Nebolo to naschvál i keď to tak vypadalo. Bežku som oblepil páskou a dúfal som, že nejako dôjdem na Skalku. Vlado a Igor zaostali, kochali sa asi viac prírodou. Za Flochovou sme stretli Heňa s priateľom. Zjazdy z Flochovej boli dobré, lebo stopa bola mäkšia, pre mňa to bolo ešte pomalšie, lebo zlomená bežka sa mi viac zabárala do snehu. Od vrcholu Tabla sa začínali výhľady na Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Na Václaváku sme stretali viac a viac bežkárov, ktorí si len tak vychutnávali stopu, alebo pretekali o život. Cestou na Skalku nás míňal skúter so saňami horskej služby, v ktorých bol zranený pacient, neskôr sme zistili, že to bol náš Vlado, ktorý sa šmykol na zamrznutých hrudách a poranil si bok. Horská služba ho priviazala na sane ako múmiu. Počasie bolo gýčové azúrová obloha a bez vetra. Na Skalke sme sa najedli, doplnili tekutiny a autobusom sme sa dostali domov do hotela. Večer sme veľa neposedeli, boli sme dosť unavení.

8.3. druhý deň trasa : Skalka-Králické sedlo-Tri kríže-Hostinec-a späť

Začínali sme na Skalke, najprv sme chceli ísť na Limbu, ale nakoniec sme zmenili plán, začali sme stúpať cez zjazdovku smerom na južný okruh. Zranený Vlado ma zachránil, požičal mi bežky aj boty.

Začalo sa rysovať opäť pekné počasie. Naskytli sa nám úchvatné pohľady na Veľkú Fatru, kde sme rozpoznávali Krížnu, Rakytov a Smrekovicu. Napravo sme videli hrebene Nízkych Tatier a v strede dominovali Roháče. Dolu sa kľukatili hlboké doliny, ktoré viedli až do Banskej Bystrice, ktorá bola v opare. Vyhliadky boli dosť strmé, stačil malý chybný pohyb na bežkách a bol by problém dostať sa z doliny. Ja som si vychutnal zjazdy po upravenej stope na dosť rýchlych bežkách. Na chate Hostinec sme dostali plný tanier vynikajúceho gulášu. Pocit šťastia sme vylepšili dobrou horcovkou v slnečnom kúpeli. Po nespočetných záberoch pri fotení s priateľmi, známymi, alebo len tak s peknými babami sme sa vybrali naspäť na Skalku. Neponáhľali sme sa naberali sme energiu z krásneho počasia a mali sme celkom dobrú zásobu piva v ruksakoch, čiže sme dopĺňali aj nejaké B-vitamíny. Na Skalke pod zjazdovkou, ale aj v Limbe v skibare a nakoniec v krčme Pod orgovánom v Kremnici sme ukončili akciu. Doma v Trnave sme si ešte spomenuli na naše ženy a ich sviatok a kúpili sme im kvetinku.

Musím vyhodnotiť túto akciu za veľmi vydarenú, lebo som strávil víkend s priateľmi v neskutočnej atmosfére našich hôr.

Jano Budoš

Ondrova túra 24.1.

Ondrova túra 24.1.2015

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J.Budoš, I.Naništa, V.Naď, P.Herceg, Juraj a Martin Golier, B.Ilavská, H.Gurínová, J.Michalec, J.Poláček, V.Oravec, S.Studený, Jozef a Editka Antalovci.

Ako hostia: R.Stachovičová, A.Čičmanová, M.Časná, Peter Štibrány, Peter Chnapko, (ráno prišiel pozdraviť na štart na D.Vode M.Šuga).

Krátky popis trasy: Trasa bola navrhnutá v spolupráci s Jankom Budošom, leví podiel na návrhu má Juraj Golier, ja som bol len sprievodca. Ondrova túra sa uskutočnila 24.1.2015 po trase: Dobrá Voda cintorín – zrúcanina hradu Podmariáš – bývalá horáreň – smer lúky nad Dobrou Vodou – križ. s červenou značkou- smerom na Piešť/ lúky – Planinka (poľovnícky zámoček)- okrajom lesa, popri Segedínu do obce Dechtice.

Ráno 24.1. 2015 sme nastúpili trnavská partia na autobus smer Dobrá Voda. V Dechticiach k nám pristúpila piešťanská partia a na Dobrej vode sme sa stretli v reštaurácii pri kostole s poslednou skupinkou na čele s ostrieľanými borcami: P. Hercegom, V. Naďom a M. Šugom. Po krátkom zvítaní a tekutom občerstvení sme sa pobrali na trasu . Krátka zástavka na cintoríne, zapálenie kahancov a krátky príhovor nášho predsedu Igora na pamiatku nášho zosnulého člena Ondra Stríža. Po nej pokračujeme ku zrúcanine hradu. Tu sa zastavujeme pri náučných tabuliach, kde zisťujeme o.i., že okolie Dobrej Vody spadá do tektonickej oblasti s najväčším výskytom zemetrasení na Slovensku. Po krátkom občerstvení v najvyššej časti hradu pokračujeme do rekreačnej oblasti Podmariáš po zelenom náučnom chodníku. Tu sa čakáme a pokračujeme smerom k horárni a pri nej začína ostré stúpanie nad rekreačné chaty. Po krátkom občerstvení aj s koláčikmi od dievčat z turistického oddielu Spartak Trnava pokračujeme vrstevnicovo ku križovatke s červenou značkou a schádzame na asfaltovo – kameňovú cestu smer stará fabrika Dobrá Voda.

Asi po kilometri stúpame prudko na Piešte (tak volajú Dobrovoďania lúky nad obcou). Hore pri poľovníckom domčeku sa čakáme a občerstvíme. Popri lese a lúkach pokračujeme dolu dolinkou až k poľovníckemu zámočku Planinka, ktorý je momentálne v súkromných rukách. Tam nás silným štekotom privítalo niekoľko psov a jeden orech, ktorý nebol na reťazi. Prechádzame okolo jazierka a miernym stúpaním sa dostávame na priamu spojnicu do Dechtíc. Pri kríži (posledná zástavka pred kameňolom) sa lúčime s ostatnými, ktorí idú na autobus do TT, Trstína a HC a my zostávajúci (Babišík, Chnapko J. Golier) pokračujeme na Svätodušnicu (kopec, na ktorom sa zjavila údajne Panna Mária vizionárovi a povedala mu, že na tomto mieste chce chrám) , okolo prameňov, na Boričku (pozn. kopec, na ktorom sa údajne zjavila v r. 1995 Panna Mária). Prechádzame cez vinice, okolo Románskej kaplnky, cez cintorín, kde sa Juraj aj zastavil pri hrobe svojich prarodičov. Odtiaľ je to len na skok do stredu dediny, kde ešte nachádzame predposledných účastníkov (my sme poslední) spomienkového pochodu v Pizzerii pri artézskej studni. V Pizzérii Juraj, Martin, Peter a Božka zostávajú so mnou, až do príchodu autobusu do TT a oni autom vyrážajú do Piešťan. Počasie bolo vrtkavé, celú trasu nám padal drobný sneh. Príjemne sme boli prekvapení hojnou účasťou ženského pokolenia.

Milan Babišík

Starý plášť 6.1.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Naď, J. Budoš, M. Babišík, Ľ. a E. Kraicoví, I. Naništa, J. Golier, J. Poláček a V. Putera.

Ako hostia: A. Kučerová, D. Kraic.

Na začiatok Nového roku 2015 na sviatočný deň Troch kráľov sme sa vybrali do Malých Karpát na zimný výstup na neznačkovaný vrchol Starý plášť. Počasie vyšlo presne podľa SHMU, teplota mierne pod nulou, bezvetrie a belasá obloha. Len guľatý mesiac končil svoju púť na oblohe.

Po tradičných úkonoch, ako novoročné podanie rúk a počastovanie sa energetickými nápojmi, sme sa vybrali z parkoviska na Jahodníku smerom k jaskyni Driny. Prekvapila nás zimná krajina s výškou snehu do 20cm. Po turistickom chodníku sme dorazili na križovatku ciest Nad Vlčiarňou a ďalej sme postupovali po najvrchnejšom traverze pod hrebeňom Čelo – Veterlín.

Tu sa nám začali ukazovať krásne výhľady na hrebene a doliny, no a bolo by hriechom sa nezastaviť, pokochať sa a aj občerstviť sa. V diaľke sa nám ukazoval Lošonecký kameňolom po začiatok hrebeňa Čierna skala. Náš traverz sa skončil na križovatke s cyklocestou, z ktorej sme neskôr odbočili na zvážnicu pod Čiernou skalou. Táto bola prešliapaná jednou osobou, asi poľovníkom.

Na konci zvážnice nás čakal stupák na Starý plášť. Tu sme stretli troch turistov, ktorí dodržovali pravidlo, že na Troch kráľov sa na vrchol môže len v skupinkách po troch. Na vrchole okrem sviežeho vzduchu, závejov snehu a starých stromov sa nám naskytol pohľad na Lošonec, Orešanskú priehradu a hrebeň pokračujúci Klokočom až na Vápennú. Nevedeli sme sa vynadívať na tú nádheru, ale zima nás vyhnala do doliny. Milan nám chcel ukázať vzácnu symbiózu buka a duba, ale nakoniec sme to v lese nenašli. Musíme sa sem ešte vrátiť, lebo toto miesto ešte stojí za náš pot a boľavé nohy, lebo nič nie je zadarmo.

Cesta dolu bola dosť náročná pre sneh a popadané haluze. Slnko sa postupne začalo strácať za horizont a v lese sa začínalo šeriť, takže sme zvolili najbližšiu cestu na parkovisko. Cez horáreň Polámané po žltej značke sme dorazili do vyhriatej reštaurácie, kde sme doplnili sily a neskôr sme sa rozbehli domov za svojimi rodinami.

Jano Budoš

 

Akcia Sviatočná turistika Inovec 27.12.

Sviatočná turistika na Inovec 27.12.2014

alebo Od Vendelínka po Vendelínka

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
Igor Naništa, Paľo Škoda, Danka Fáziková, Jožo Antal, Kamil Lavol, Paľo Herceg, Milka a Ľubo Kraicoví, Dušan Surovčík, Juro Poláček, Hela Gurinová, Stano Studený, Vlado Oravec, Vlado Putera, Jano Budoš, Milan Babišík, Vlado Naď, Jožo Michalec a Juro Golier.
Ako hostia:
Viera Gubiová, Veronika a Miloš Miklošovičovci so synom, Edita Antalová, Jana a Daniel Štefánikovci, Maroš Modrovský, Helena Ondrejičková, Ján Košina, Mária a Vladimír Černí, Alexandra Silberhorn, Igor Málik, Anka Kučerová, Rasťo Mocko a Božka Golierová.

Teda spolu 36 účastníkov, z toho 19 členov MKCK a 17 hostí, 24 mužov a 12 žien.

Tak ako každoročne, aj tento rok koncom decembra prišiel čas Vianoc. Členky a členovia MKCK sa zavreli do svojich domovov, piekli plné skrine zákuskov, zasadli k vianočnému stolu, rozbaľovali darčeky, zasadli k televízorom a zopár dní nič nerobili. Okolitá krajina sa ticho zahalila do snehovej prikrývky.

Takto by sa mohla začínať vianočná rozprávka Malokarpatského cykloklubu. Okrem tej zasneženej krajiny by asi bola celkom pravdivá. Ale pretože okrem sedenia a maškrtenia si aj radi vybehneme von, tak na sobotu 27. decembra sme naplánovali menšiu turistickú prechádzku do blízkeho okolia Piešťan. Najskôr vznikla krátka diskusia o vhodnosti termínu (sobota spočiatku nevyhovovala všetkým), ale väčšina potvrdila pôvodný termín. A tak sme sa v sobotu ráno krátko pred 9-tou hodinou za krásneho slnečného a mrazivého rána začali schádzať pred železničnou stanicou v Piešťanoch. Rýchlik od Trnavy našu skupinu výrazne posilnil a tak sa zvítame a posilníme aj my. Na úvod sme trnavskú skupinku trochu povodili po bočných uličkách Piešťan, cestou cez park sme stihli obdivovať našu pýchu (ruinu hotela Slovan), na Sklenom moste sme sa stretli so Stanom, prebehli cez Kúpeľný ostrov okolo rybičiek na Banku, kde sme našu dnešnú skupinu definitívne skompletizovali.

Tu, v tesnom susedstve Považského Inovca, pri soche sv. Vendelína, robíme štartové foto a vyrážame. Pôvodná trasa je mierne upravená (okrem Zlatého vrchu kompletne zmenená) a tak Janči a Milan idú po pôvodnej trase navštíviť kamaráta a my ostatní šliapeme hore Bankou na Ahoj. Na konci dediny sa rozdelíme na dve skupiny, aby sme si potvrdili, že všetky cesty vedú na Ahoj. Menšia skupinka ešte môže v ohrade pri Kolibe pod Ahojom obdivovať skupinku danielov. Hore sa naozaj stretneme a spoločne obdivujeme panorámu podhoria Považského Inovca Banku, Piešťany, jazero Sĺňava, v pozadí Vrbové, Malé Karpaty a všadeprítomnú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Krása. Chvíľu si krátime krátkym občerstvením (prvýkrát v živote som vďaka Ľubovi skúsil oskorušovicu).

Ale musíme ďalej. Nebudú nás už síce čakať takéto krásne výhľady, ale výškové metre sme už nabrali a tak sa v pohode presúvame ďalej. Nálada je výborná, stretnutie s Milanom a Jančim je takmer načasované, pri rozhovoroch cesta ubieha príjemne a rýchlo. Ani sa nenazdáme a čaká nás posledných pár výškových metrov na najvyšší bod dnešného dňa Zlatý vŕšok (480 m. n.m). Na vrchole sa nachádza vysoký stožiar, pod ktorým je pekný veľký stôl a vďaka opadanému lístiu aj výhľad smerom na Malé Karpaty (trochu obmedzený). Tu sa odohráva spoločenský vrchol dnešného dňa. Vo výbornej nálade ochutnávame majsterštiky našich domácich cukrárok, popíjame čaj a iné nápoje a príde aj na sľubované šampanské. Je tu fajn, veselo, predseda prednesie príhovor, ale predsa len pokračujeme ďalej.

Ráz cesty sa nemení príjemná cesta lesom, vďaka nočnému mrazu je blato stvrdnuté, slnečno, bezveterno – takmer ideálne podmienky na zimnú turistiku. Na križovatke na Striebornici zavrhujeme myšlienku pokračovať cez Gajdu do Nitrianskej Blatnice (dnes to bude len do pohody) a spúšťame sa k jazeru Striebornica, ktoré obchádzame po poľnej ceste a na konci Moravian na Vendelínkovej ulici pri soche sv. Vendelína robíme záverečné foto. Úplný záver akcie sa uskutočnil v reštaurácii Gazdovský dvor v Moravanoch. Flákotu a baštu bohužiaľ nerobia, ale dá sa tu fajn posedieť, veľké priestory sú schopné prijať aj takú veľkú skupinu ako je naša.

Tu sa naša akcia definitívne končí, lúčime sa a v skupinkách sa presúvame k autám, na vlak alebo domov. Dovidenia o rok na koncoročnej turistike. A medzitým sa hádam ešte niekoľkokrát uvidíme na ostatných akciách Malokarpatského cykloklubu.

Zapísal pozývateľ Juro Golier

Okrem všetkých účastníkov patrí špeciálne poďakovanie Vladovi Oravcovi, ktorý pôvodne plánovanú trasu upravil (pekný výhľad z Ahoja by sme obišli), pár dní pred akciou celú prešiel aby zistil jej skutočnú priechodnosť a zabezpečil perfektnú fotodokumentáciu.

Akcia Katarínka 29. – 30.11.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V.Naď, Ľ.Kraic, E.Kraicová, J.Poláček, H.Gurínová, J.Budoš, M.Babišík, P.Herceg, D.Polák, I.Naništa, L.Slaný, J. a M.Golier, J.Nádaský, P.Vrábel, J.Benedikovič, A.Nováková, M.Nižnanský a M.Šuga.

Ako hostia: M.a R. Ďuga, A.Kučerová, H.Molnár, J.Hronský, M.Valovičová a E.Nižnanská.

Skoro už tradične sa v novembri stretávame na záver roka na chate a hodnotíme činnosť klubu. Tohtoročná cyklosezóna 2014 bola pre MKCK pestrá a činorodá. Okrem tradičných „povinných“ jázd ako je Jašter, Dobrá Voda, Okolo Tatier, Karpaty Tour, sa v pláne objavili aj výnimočné destinácie napr: cyklozájazd Port Grimaud, vodné mlyny M.Dunaja, rokliny Sl. Raja, Kráľova hoľa, Haná, Visegrád, púť do Santiago de Compostella, Oskoruše pri Skalici, Hodonín…,

Cieľom stretnutia na chate je v priateľskej atmosfére a pri dobrom guláši si pripomenúť akcie, ktoré sme absolvovali počas roka a prípadne začali plánovať tie budúcoročné. Program akcie začal už okolo 12 h prevzatím chaty, prípravou dreva do krbu a prípravou gulášu. Do týchto činností sa aktívne zapojili: M.Šuga, J.Budoš, I.Naništa, P.Herceg, V.Naď, A.Kučerová za čo im patrí veľká vďaka. Nemenej dôležitou súčasťou programu boli pripravené prezentácie z akcií v podaní: J.Poláčka, M.Nižnanského, P.Hercega, Ľ.Kraica, A.Novákovej, za čo im tiež patrí vďaka. Medzi premietaním sme stihli „koštovať“ fajne vínka ako i domáce klobásky, či pagáčiky. Po premietaní nasledovala večera s výborným gulášom z „varešky“ od V.Naďa a A.Kučerovej – ktorý všetkým chutil tiež ďakujeme. Po večeri nasledovala hudobná produkcia v podaní 4 gitár ( M.Ďuga, Ľ.Kraic, J.Budoš, V.Naď) a spevu prítomných. Tiež to nemalo chybu – tlieskame Vám za nevšedný umelecký zážitok.

Aj keď počasie nebolo vonku veľmi prívetivé (drobné mrholenie a zamračené) nemohla v programe chýbať už tradičná nočná túra k zrúcanine kláštora na Katarínke. Za svetla čeloviek a lámp sme vyrazili v početnej skupine na toto tajomné a charizmatické miesto v lesoch nad Dechticami. Tu sme si pospomínali a zapálili sviečku za nášho kamaráta O.Stríža, nedávno zosnulého člena klubu. Česť jeho pamiatke.

Po návrate na chatu ešte zaspievame zopár piesní a debatujeme do neskorej noci (či rána). Niektorí sa musia pre povinnosti rozlúčiť a odchádzajú domov skôr. Pár vytrvalcov ešte trénuje biliard a zvyšok zalieza do postelí aspoň na chvíľu si pospať do rána. Drevo v krbe dohorieva a začína sa nový deň. Po raňajkách ešte debatujeme a okolo 10 h začíname s upratovaním chaty. Za výdatnej pomoci M.Babišíka, D.Poláka, H.Molnára, J.Poláčka, H.Gurínovej dávame priestory do poriadku aby sme pred 12 h mali hotovo.

Lúčime sa. Spoločne si zaželáme šťastný Nový rok 2015 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok.

Dovidenia.

I.Naništa.

Akcia Branč – Sobotište 5.10. (preložená zo 14.9.)

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Igor Matkovčík, Pavol Vrábel, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Helena Gurínová a Jozef Michalec

Ako hostia: Henryk Molnár a Mirka Valovičová

Napriek tomu, že sa podľa kalendára cykloakcií MKCK posledná akcia mala konať už minulý týždeň, nepriaznivé počasie zapríčinilo, že skutočne posledná cykloakcia, preložená spred troch týždňov, sa uskutočnila až túto nedeľu. Na železničnej stanici v Piešťanoch zišlo 8 cyklistov odhodlaných zdolať nástrahy náročnej kopcovitej trasy:
Piešťany Veľké Orvište Ostrov Krakovany Vrbové Prašník Košariská Brezová pod Bradlom Žriedlová dolina Belanskovci Bašnárovci Branč Podbranč Sobotište Vodná nádrž Kunov Kunov Brestové Prietrž Dolný Deberník Bukovec Brezová pod Bradlom Košariská Prašník Vrbové Krakovany Ostrov Veľké Orvište Piešťany

Preloženie akcie bol aj tentokrát dobrý nápad, nakoľko v nedeľu sa konečne dostavilo túžobne očakávané babie leto s príjemnou teplotou a takmer bezvetrím.

Po ľahkom úvode po rovine do Vrbového sme mali krátku foto prestávku pri vodnej nádrži Čerenec. Ďalej nasledovalo pomerne nenáročné ale o to dlhšie stúpanie z Prašníka do Košarísk, kde sme využili ponuku miestnej reštaurácia a doplnili tekutiny. Tu nás zastihol aj telefonát Jožka Michalca, že nás čaká v Brezovej pod Bradlom a tak sme dohodli miesto stretnutia a nasadli na „kone“.

Z Brezovej pod Bradlom, kde počet členov nášho peletónu dosiahol konečné číslo 9, sme vyrazili mimoriadne pohodovou Žriedlovou dolinou a ďalej cez osady Belanskovci a Bašnárovci na kultúrno-historický cieľ tejto akcie, zrúcaninu hradu Branč. Ten sa posledné roky intenzívne konzervuje tak, aby sa zachoval aj pre ďalšie generácie. Ako príspevok na túto rekonštrukciu sa platí veľmi symbolické vstupné a v pokladni je možné vyfasovať letáčik s históriou hradu a obrázkom ako kedysi vyzeral.

Po krátkej prehliadke hradu, z ktorého je mimochodom nádherný výhľad na všetky strany, sme cez Podbranč pokračovali do druhého hlavného cieľa, ktorým bolo Sobotište. To bolo jednak bodom obratu ale čo je ešte významnejšie miestom obednej prestávky (na lačno sa šlape len veľmi ťažko). Reštaurácia Matulúv dvúr sa ukázala byť celkom solídnou oázou pre hladných pútnikov a miestnu špecialitu Matulák môžem osobne vrelo doporučiť.

Po „veľkej prestávke“ sme sa vydali na spiatočnú cestu okolo vodnej nádrže Kunov a ďalej cez Kunov, Brestové a Prietrž. Tu sa od nás odpojil Jožko Michalec a ženská časť peletónu, ktorí si vybrali síce o niečo dlhšiu ale menej náročné trasu po rovine cez Osuské a Hradište pod Vrátnom do Brezovej pod Bradlom. My ostatní sme sa vydali do Brezovej pod Bradlom podľa plánu po najnáročnejšej časti trasy cez Dolný Deberník a Bukovec s celkom slušným stúpaním a prevýšením.

Z Brezovej pod Bradlom sme pokračovali už zase spoločne cez Košariská, Prašník, Vrbové, Krakovany, Ostrov a Veľké Orvište do Piešťan, kam sme dorazili už za tmy, takže bolo potrebné nasadiť aj osvetľovaciu techniku.

Záverom sa chcem poďakovať všetkým za účasť a dúfam, že sa na budúci rok znova stretneme na ďalších pekných akciách. Tento rok nás dosť potrápilo počasie, ktoré často cyklistike moc neprialo, a tak treba veriť, že budúci rok bude lepší.

Nakoniec ešte parametre:
dĺžka trasy: 112 km

celkové prevýšenie: 1 162 m

Juraj Poláček

Akcia Kúty a Hodonín 28.9.

Kúty – Hodonín – nedeľa 28.9.2014

V nedeľu 28.9.2014 bola plánovaná naša posledná akcia na bicykloch z Kútov do Hodonína, na ktorej sa zúčastnilo 10 členov: I. Naništa, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Michalec, M. Šuga, J. Golier, P. Herceg, P. Vrábel, I. Matkovčík a V. Naď.

Ako hostia: A. Kučerová, M. Valovičová, M. Líška a D. Janus.

Ráno cestou na miesto stretnutia nám počasie nič dobrého neveštilo, skoro celou cestou bola poriadna hmla a teplota pod 10 stupňov. Tí, ktorí cestovali vlakom nás už na stanici čakali. Po zvítaní a občerstvení sme nabrali smer Lanžhot. Za riekou Moravou sa napájame na Moravskú cyklostezku č.44 a po spevnenej hrádzi smerujeme na Hodonín.

O 11.00h sa konečne slnko predralo cez hmlu a mohli sme sa kochať krásnou prírodou. Na malej kozej farme, kde sme sa chceli trochu občerstviť, nebolo nikoho a tak sme nemali možnosť ochutnať kozí syr.

Ďalšia zastávka bola na Hradišti pri Mikulčiciach, kde nám skupinka nadšencov historického šermu porozprávala o živote, bojoch a výrobkoch z čias Veľkej Moravy.

Po opravení defektu, ktorý mal náš predseda (musí mať všetko), sa presúvame bližšie k Hodoninu. Tu mala Milka problém so zadným prehadzovačom (únava materiálu), ten sa musel odstrániť a pre spojazdnenie bicykla bolo treba skrátiť reťaz pre jeden fungujúci prevod.

Konečne prichádzame do Hodonína, kde si dáme 1h prestávku. Niektorí ju využili na prehliadku mesta, alebo neskorého obeda.

Cesta naspäť viedla po Slovenskej cyklomagistrále č.004, kde sme sa kochali krásnou prírodou, ktorú sme ráno nemohli vidieť kvôli hmle. Po príchode do Kútov sme nahodili bicykle na autá, počkali na odchod vlaku (ktorí boli vlakom) a nabrali smer domov.

Týmto sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akcie zúčastnili a dúfam, že boli spokojní.

Vlado Naď

Akcia Okolo Oskoruší 21.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Ľuboš Kraic, Igor Naništa a Paľo Škoda.

Ako hostia (kamaráti z partie trnavských sršňov): Milan Líška a Ivan Šikula

Cieľom tejto akcie, okrem pohody z bicyklovania, bolo spoznať trochu bližšie krajinu v okolí mesta Strážnice na Morave, krajinu malých pahorkov obsiatu nespočetnými radmi vinnej révy no a hlavne aj krajinu, v ktorej sa v hojnom počte vyskytujú najväčšie ovocné stromy v Európe s malými plodmi hruštičiek – zvané Oskoruše.

Tieto sú tu povysádzané pomerne všade a vo vinohradoch v okolí Radějova a Tvarožnej Lhoty rastú priam Matuzalemovia tejto ovocnej ríše. Zo všetkých týchto deduškov vyniká najmä Adamcova oskoruša s obvodom kmeňa cez 460 cm a vek sa jej odhaduje cez 500 rokov.

Oskoruša hlboko zasiahla aj do života tunajších ľudí a preto ju vyhlásili za strom Slovácka. Z jej plodov sa vyrábajú sirupy, marmelády a samozrejme aj vychýrená pálenka oskorušovica – známa svojimi priaznivými účinkami na trávenie. Na jej počesť sa každoročne usporadúvajú rôzne oslavy, oskorušobrania, na ktoré sme teraz mali šťastie aj my a na jednom, v salaši Travičná, sme sa zúčastnili.

Na mieste stretnutia, pri miestnom Tescu v Skalici, sa stretávame dve posádky áut. Po vybalení tátošov a obligátnom fotení sa vydávame na cestu. Najprv sa musíme prekľučkovať centrom mesta, kde sa všetko pripravuje na tzv. Skalický jarmok, takže je tu už teraz riadna trma-vrma. O chvíľu sme však už za mestom a užívame si pokojnú cestu. Prekročíme pomyslené hranice a v Sudoměřiciach odbočujeme doprava už do Strážnických vinohradov na rovnomennú cyklocestu. Sledujeme brigádnikov vo vinohradoch pri zbere hrozna. Hoci je nedeľa, je tu pomerne živo. Je čas zberu, úroda nepočká. Cestička nás dovedie až tzv. Hotařskej búde. Táto bola postavená v roku 1896, aby slúžila hotařúm (strážcom) ako zázemie pri strážení vinohradov. Konal sa tu aj akt zarážania hory, čo bol v histórii dôležitý úkon. Teraz, po jej oprave, slúži na rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Dnes však máme smolu je zavretá. Pokračujeme ďalej. O chvíľu sa po ľavej ruke objavuje statný strom oskoruša. Zastavujeme sa. Obzeráme a koštujeme jej malé plody. Chutia vynikajúco. Malé hruštičky sú aj na strome aj na zemi. Prišli sme včas sú akurát zrelé.

Naša ďalšia ceste nás okolo vrchu Žerotín dovedie do dedinky Radějov. Tu odbočujeme na tzv. Oskorušovú šumárnickú náučnú cestu. Je tu sem tam vidieť povysádzané mladé stromky oskoruší. Táto nás dovedie Tvarožnej Lhoty. Tu to oskorušovo naozaj žije. Je tu múzeum oskoruší, tu sa môžete dozvedieť, čo je dřínka, moruše, mišpule a ako šmakuje Karpatský verbuň, na jar sa tu konajú Slávnosti oskoruší, no a v septembri v neďalekom salaši Travičná oskorušobraní.

Z Tvarožnej Lhoty nás čaká krátky, ale zato výdatný 12%-tný stupák. Na vrchu odbočíme ešte k jednej pamätnej tzv. Špirudovej oskoruši. Tento takmer 300-ročný deduško má síce už poškodený kmeň, ale má sa ešte stále k svetu.

O chvíľu prichádzame k rozhľadni Travičná. Sme na kopci vo výške 380 m. Je treba vystúpať ešte 177 schodov, čo je ďalších 34 výškových metrov. Výhľad by to bol určite impozantný, keby… keby nebola zavretá. Otvárajú až poobede. Nám sa ale nechce toľko čakať, tak mierime do salaša Travičná, kde už oskorušobraní je v plnom prúde. Tu sa zastavujeme na dlhšiu dobu. Čas využijeme na prehliadku ponuky miestnej produkcie. Koštujeme rôzne druhy oskorušovíc, burčiak z moravského muškátu. Kupujeme si oskorušové a morušové marmelády a sirupy. Je čas aj dať si niečo pod zub, tak ochutnáme niečo aj z miestnej gastronómie. Chystá sa tu aj Country zábava, ale čas neúprosne beží a my musíme pokračovať ďalej.

Smerujeme k priehradnej nádrži Lučina. Div sa svete: ešte sa tu dnes niektorí aj kúpu. Je tu pekne, ale my pokračujeme smerom na Radějov. Tu sa pokúšame obísť vrch Žerotín z druhej strany. Cesta je síce značená, ale ťažko priechodná, no nakoniec predsa len prichádzame k Hotařskej búde z druhej strany. Odtiaľto smerujeme okolo chatovej oblasti Mlýnky už späť na Slovensko. Krátka terénna vložka nás dovedie na cestu pri Zlatníckej doline. Keďže obloha sa riadne zatiahla, upúšťame od úmyslu prejsť Zlatnícku dolinu cez Kamennú búdu a smerujeme radšej priamo ku Skalickej kolibe.

Toto sa ukázalo ako správne rozhodnutie, lebo sa spustil riadny lejak, ktorý sme prečkali v suchu všetci až na jedného „nemenovaného“, ale ten si to bude musieť prebrať so svojou kondičkou. Potom už po daždi všetci spoločne prichádzame do Skalice k našim autám.

Sme spokojní. Zase sme prežili pekný deň v sedle bicykla a popri tom sa kdečo dozvedeli o nevšedných ovocných stromoch, ktoré sme podľa názvu síce poznali, ale akosi vo víre života na ne pozabudli. Ani sme sa nenazdali, že len kúsok za našimi hranicami je malé územie, kde miestnym ľudom okrem iného prinášajú radosť aj stromy zvané oskoruše.

Ľubo Kraic

Kysuce – Beskydy – Hrčava 29.8.

Zúčastnený: Ľuboš Kraic

Na tejto akcii som sa kvôli rôznym pracovným a zdravotným problémom ostatných záujemcov zúčastnil len ja sám. Po trase som mal vytýčené tri ciele: nevšedný výtvor prírody – kamenné gule – zvané aj Megonky v blízkosti obce Milošová; ako ďalší bol beskydský hrebeň v oblasti Veľký Polom Severka, kde som v roku 1991 zasväcoval do turistiky moje dvojičky (vtedy ešte len ako trojročné, takže väčšinou toho videli len z môjho a z maminho chrbta) a ako posledné zostalo miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov Čiech, Slovenska a Poľska, čiže Trojmezí pri Hrčave.

Ráno okolo štvrť na osem nakladám bicykel do auta a vydávam sa na takmer 190 kilometrovú púť až do Milošovej pri Čadci. Keďže diaľnica je prázdna, tak cca o dve hodiny už parkujem auto v Milošovej pri miestnej základnej škole. Počasie je ukážkové, tak neváham a šliapnem do pedálov.

Hneď na začiatok preveria moju kondičku tri krátke, ale pomerne prudké stúpania. Keďže som v skúške pomerne dobre obstál, o chvíľu už stojím pri miestnom kameňolome, kde je už vidno prvú kamennú guľu s priemerom tak okolo dvoch metrov, ďalšie sú poukrývané v okolitom lese. Celkovo ich objavím až štyri. Prvé zmienky o týchto útvaroch pochádzajú z roku 1988. Pôvodne sa v lokalite nachádzalo približne 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm, mnohé z nich však boli odvezené na súkromné účely. Od roku 2003 je guľové nálezisko s rozlohou 1,67 hektára vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku. Som teda rád, že som našiel aspoň niečo z nich.

Je však čas pokračovať ďalej. Po prekročení pomyslených hraníc začínam ukrajovať už prvé beskydské kilometre. Prechádzam popri chatovej osade pri Motyčanke a onedlho sa dostávam do Sedla pod Beskydem. Až tu si uvedomím, že som už vo výške cez 700m. Na hrebeň je to ešte 6,5 km. Cesta vedie po peknej asfaltke s príjemným stúpaním, k tomu modré nebo nad hlavou – no paráda. Ani sa nenazdám a už sa objavuje predo mnou Kamenná chata. Som vo výške 940 m. Je to tu dosť zmenené. Hotel Tetrov, ktorý tu stál vtedy (1991) vedľa chaty, už neexistuje. Aj chata je celá iná, teraz sa prerába a modernizuje. Je tu postavená aj nová rozhľadňa. Od chatára vyzvedám, čo sa to tu všetko udialo. Pri tanieri teplej česnečky rozmýšľam nad tými všetkými zmenami, ako ten čas neustále letí. Chcel by som sa, len tak na chvíľu vrátiť o tých 23 rokov späť a uvidieť tu šantiť moje malé dvojičky, ktoré mali neustále fialové pery od čučoriedok. Je to dojímavé, ale musím pokračovať v ceste. Prechádzam ďalej po hrebeni. Zmenili sa aj chaty Skalka a Severka, no našťastie výhľady do dolín zostali rovnako krásne. Sú síce ešte prázdniny, ale v Čechách je pracovný deň, tak cyklistov takmer nestretávam škoda, veď je taký pekný deň. Pomaly schádzam z hrebeňa a okolo Kyčery pod Skalkou sa dostávam znova na lesnú asfaltku. Tá ma dovedie dolu do dediny Mosty u Jablunkova. Tu sa zastavujem v Penzióne Zuzana, kde si doprajem čas na dokončenie obeda (česnečku ako polievku som si dal na Kamennej chate na hrebeni). Tu si chcem dať niečo ryze českého, ale nakoniec skončím u Holandského řízku.

Takto dobre naprataný pokračujem stúpaním na Jablunkovský priesmyk, čo nebolo dvakrát príjemné, ale taký je cyklistický život. Našťastie ďalšia cesta bola už unikátna lahôdka. Tzv. Cyklotrack Trojmezí viedol po krásnych lesoch po krásnej asfaltke, takmer bez áut. Cca po 10 kilometroch po krátkom stúpaní prichádzam do dediny Hrčava. Cyklistov je tu opäť len poskromne. Obzerám si starý drevený kostolík a miestnych, ako si v pohode užívajú slnečný deň. Dám si už potrebnú kávičku a pokračujem na Trojmezí, ktoré je vzdialené asi tri kilometre. Cesta je pomerne sýta, lebo najprv prudko stratím výšku a následne ju musím zase vystúpať. Ale som tu. Dosiahol som Trojmezí. Na každej strane štátu sú postavené malé obelisky reprezentujúce konkrétnu krajinu. Ku každej sa dá v pohode dostať. Tu je vidieť aspoň trochu viac turistov, takže sa cítim konečne tak ako som v Čechách zvyknutý, ako súčasť veľkej turistickej rodiny. Po krátkom nasatí atmosféry tohto nevšedného miesta pokračujem ďalej a cez sedlo Nad Čiernym sa vraciam späť na Slovensko. Prechádzam popri stavenisku, pravdepodobne tu stavajú nejakú väčšiu cestu. Snažím sa ísť po vedľajších cestách. Je tu veľa prachu od nákladiakov, ktoré tu premávajú kvôli výstavbe tej cesty.

Posledné kilometre prechádzam cez dedinky Čierne, Svrčinovec a Podzávoz. Darí sa mi dobre vyhnúť hlavnej ceste a pokojná cestička popri železnici ma dovedie späť ku autu.

Takže som v cieli. Prešiel som 53 km s prevýšením 1066 m. Tento krát som si cykloturistiku riadne užíval, lebo bola nenáročná a na krátkom úseku som uvidel nielen prírodu, jej pamiatky a geograficky zaujímavé body, ale aj mne osobne zaujímavé miesta vyvolávajúce spomienky na krásne prežité chvíle mojej mladosti.

Ľ. Kraic.